Dôvodov na extrémnu opatrnosť je viac než dosť. Chotár obce Hanogny, kde Maďari našli uhynutého diviaka, bezprostredne hraničí s okresom Rimavská Sobota. V okruhu 35 kilometrov ležia štyri veľké slovenské chovy produkujúce odstavčatá. V priamom ohrození sa ocitlo šesťtisíc prasníc, ktoré zabezpečujú celú jednu pätinu prasiatok, ktoré idú na výkrm.
Už aj tak nízka výroba bravčového mäsa na Slovensku sa ocitla bez preháňania v krajnom ohrození. Africký mor ošípaných je totiž vysoko nákazlivé neliečiteľné ochorenie ošípaných. Zvieratá, ktoré ho dostanú, trpia horúčkami a hynú. Nečudo, že krátko nato, čo sa veterinári dozvedeli od maďarských kolegov o hrozbe nákazy na hraniciach, zvolali mimoriadny protinákazový štáb priamo do Rimavskej Soboty.
„Riziko, že africký mor ošípaných prepadne Slovensko, je obrovské. Musíme vystupňovať opatrenia, ktoré zabránia tomu, že iskra nákazy preskočí na slovenské územie,“ povedal pre Pravdu ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš. Pri nekontrolovanom pohybe diviačej zveri je to však teraz nielen otázka úsilia poľovníkov či poľnohospodárov, ale aj potrebnej dávky šťastia.
Nekupujte odstavčatá v Maďarsku
Mor môžu na Slovensko zavliecť nielen diviaky, ale aj medzinárodná doprava a tiež drobnochovatelia, ktorí nakupujú zvieratá z Poľska či Maďarska, kde africký mor ošípaných vyčíňa už niekoľko rokov. Preto ak sa má krajina uchrániť pred nákazou, dôležitá je súčinnosť doslova všetkých obyvateľov. Tí by sa mali zaujímať aj o to, aké bravčové mäso nakupujú.
Profesor Bíreš nie náhodou pripomenul, že zo Slovenska ide značná časť zvierat na bitúnky do susedných krajín, ale do slovenských obchodov prúdi neraz staré mrazené mäso. S odstupom času sa teraz odhaľuje obrovská zraniteľnosť krajiny v dôsledku prudkého poklesu výroby bravčového mäsa, ktorá pokrýva len štvrtinu domácej spotreby.
Chovatelia ošípaných sa musia podľa šéfa štátneho potravinového dozoru profesora Bíreša sústrediť na to, aby mali pod absolútnou kontrolou pohyb ľudí, zvierat aj dopravných mechanizmov na farmách. Ako to vyzerá v praxi, priblížil Pravde Rastislav Slocík, predseda družstva Agrospol v Boľkovciach.
Zamestnanci boľkovského družstva sa museli už dávnejšie písomne zaviazať, že nechovajú vo svojich domácnostiach ošípané. Na farme zvýšili kontrolu ľudí, samozrejmosťou je dezinfekcia všetkých vozidiel prichádzajúcich na farmu, ktoré prechádzajú brodom a ešte ich vystriekajú ochrannými prostriedkami.
Veterinári zareagovali na to, že časť našincov si vyložila svojsky povinnosť hlásiť chov čo i len jednej ošípanej regionálnym veterinárnym správam. Niektorí drobnochovatelia začali kupovať ošípané v Poľsku a Maďarsku a doma nikomu nič neoznamujú. Veterinári v reakcii na to zjednodušili evidenciu. Žiadajú, aby ľudia nakupovali ošípané zo slovenských fariem, ktoré vykonajú ohlasovaciu povinnosť za drobnochovateľov.
Z lovcov (ne)budú zberači zdochlín
V súvislosti s africkým morom ošípaných sa vedie diskusia o premnožení populácie diviakov na Slovensku. Kým poľnohospodári tvrdia, že diviakov je v chotároch priveľa, poľovníci to odmietajú. „Sú regióny so zvýšeným stavom diviakov, ale to sa o celom území Slovenska povedať nedá,“ tvrdí šéf kancelárie riaditeľa Slovenskej poľovníckej komory Imrich Šuba. Najviac premnožených diviakov žije podľa Šubu v okresoch Rimavská Sobota, Lučenec a na hornej Nitre.
Imrich Šuba vyzval poľovníkov, aby sa ujali svojej spoločenskej úlohy a intenzívnym lovom znižovali početnosť diviačej zveri. „Ak nebudú ochotní diviačiu zver loviť, môže sa stať, také sú skúsenosti zo zahraničia, že sa z poľovníkov stanú len zberači nakazených tiel diviakov,“ upozornil na možný dramatický scenár Šuba.
Šéf veterinárnej správy Jozef Bíreš pripomenul, že v prípade rozšírenia moru na Slovensko nastane zákaz lovu diviakov, ale aj ostatnej zveri. „Do revírov potom bude mať povolený vstup len úzky okruh vyškolených ľudí,“ varoval pred dôsledkami rozšírenia nákazy profesor Bíreš.
Opatrnosť a ešte raz opatrnosť. Bude to diviak alebo kamión vezúci ošípané z Poľska do Rumunska, alebo iná nevypočítateľná náhoda, ktorá zmení z noci na ráno Slovensko z čistého ostrova na krajinu postihnutú morom? „Ak máme niečo v rukách, tak je to disciplinované a zodpovedné správanie všetkých obyvateľov,“ apeluje na občanov profesor Bíreš.