VIDEO: Ryby popri uhlí? Zo sumčekom sa baníkom darí.
Spod zeme vyfárali na povrch za zmysluplnou prácou, ktorá prináša čerstvú zeleninu a zdravé rybie mäso vynikajúcej kvality. Handlovskí baníci sa presadili v podnikaní na pôde, ktorá už o úrodnosť dávno prišla, a pomáhajú Slovensku obnovovať sebestačnosť v produktoch, ktoré sú mimoriadne dôležité v ozdravení výživy obyvateľstva.
Kým v klasickom poľnohospodárstve, ktoré sa zameriava najmä na pestovanie obilnín a olejnín, pracovné miesta ubúdajú, baníci v priebehu tohto desaťročia vytvorili toľko pracovných miest, ktoré vedia dať tri-štyri poľnohospodárske družstvá, každé s výmerou pôdy okolo 1 500 až 2 000 hektárov pôdy. Dorábajú produkty, v ktorých krajina stratila sebestačnosť – mäso a zeleninu.
Konkurencia si neškrtne
Dnes sú Handlovčania s africkým sumčekom vo všetkých obchodných reťazcoch na Slovensku, vytlačili všetku zahraničnú konkurenciu a vyvážajú ryby do Českej republiky, Maďarska, Poľska a Holandska. Sypú sa im zákazky v objemoch, ktoré si onedlho vyžiadajú otvorenie trojzmennej prevádzky. Pozoruhodné na projekte chovu afrického sumčeka je na jednej strane zvládnutie supermodernej technológie a na druhej strane ukážkové zvládnutie predaja. „Sme lepší ako konkurencia, lebo využívame technológiu, ktorá lepšie prekysličuje vodu,“ vysvetľuje Jaroslav Gurský, ktorý stál pri projekte Agro – Rybia farma.
Sumček africký je ryba, ktorú Slováci nepoznali. Mäso sumčeka nevonia rybacinou, má konzistenciu, ktorá umožňuje jeho krájanie, čo je pri rybom mäse zriedkavosť. No zrejme jeho najväčšou pridanou hodnotou sú nenasýtené mastné kyseliny z radu omega tri. Neobsahujú ich všetky ryby. Konzumácia sumčeka posilňuje prevenciu voči srdcovo-cievnym chorobám a podporuje vývoj mozgu a nervového tkaniva.
Foto: AGRO RYBIA FARMA
Sumček je exotická ryba z tropickej Afriky, baníci mu však vďaka čistej vode a tepelným čerpadlám pripravili životné podmienky, aké potrebuje. Produkčným manažérom chovu rýb sa stal Juraj Masár, ktorý predtým pracoval vo výskume chovu sladkovodných rýb. Keď jeho pracovisko zrušili, práve sa začínal realizovať odvážny projekt Hornonitrianskych baní. Baníci angažovali Masára a dnes pod taktovkou vedca, z ktorého je produkčný manažér, dosahujú vynikajúce výsledky.
Ak na začiatku chovu rýb boli v Handlovej odkázaní na dovoz plôdika sumčeka, dnes si ho odchovajú sami. Je to aj preto, lebo rybiu farmu naprojektovali ako sebestačný podnik, ktorý si vyprodukuje jednak rybiu mlaď, jednak rybu dochová a potom spracuje. Sumček ide do predaja ako čerstvá vypitvaná chladená, vákuovo balená ryba. Ľudia oceňujú, že na stôl dostávajú rybu bez vnútrosvalových kostí, čo robí konzumáciu pohodlnejšou a bezpečnejšou.
Nezabrali nijakú pôdu
Musel prejsť nejaký čas, kým slovenskí spotrebitelia odhalili prednosti sumčeka a ocenili chuť aj výživové bonusy, ktoré jeho mäso prináša. Ryba sa dostáva už aj do školských jedální, čo je z hľadiska výživy detí a mládeže mimoriadne dôležité.
Vráťme sa k investícii, je totiž z iného cesta ako väčšina ostatných. Nevznikla na zelenej lúke, ale baníci ju postavili doslova nad svojimi hlavami, teda šachtami, kde ešte rúbu uhlie.
Nezabrali nijakú pôdu, využili z hľadiska produkcie potravín stratené územie, pretože slúžilo storočie len a len ťažbe uhlia. Takéto využitie pôdy dnes oceňujú predovšetkým pôdoznalci, ktorí upozorňujú na často bezhlavé zábery najkvalitnejšej ornej pôdy pod priemyselné parky. Najmä z tohto hľadiska je to mimoriadna investícia – jej hodnota bola 13 miliónov eur a zatiaľ všetko nasvedčuje, že baníci splnia harmonogram návratnosti.
Tím ľudí okolo Stanislava Gurského má už v hlave ďalšie projekty. Jeden z čerstvo realizovaných je výroba rybích nátierok, obohatených o zeleninu. Sumček je jedinou sladkovodnou rybou, z ktorej sa robia chutné rybie konzervy, v rajčinách i v oleji. Variácií na finalizáciu sa ponúka veľa a rybia farma ich tvorivo využíva.
Predstava, že z baníkov sa stanú poľnohospodári, však trochu kríva. Stanislav Gurský hovorí o inom prístupe, o tvorbe pracovných miest pre príslušníkov rodín baníkov, vzniká sektor, ktorý zamestná ich deti a samozrejme využije niektoré banícke profesie. Dôležitá je reštrukturalizácia regiónu, ktorému celé jedno storočie dominovali bane, na výrobkovo pestrejšiu produkciu. To, že banský podnik prenikol do poľnohospodársko-potravinárskeho sektoru, je ukážkou, ako sa dajú využiť poznatky z využívania tepelných čerpadiel, ktoré efektívne poskytujú teplo na pestovanie rajčín aj ohrievanie vody v nádržiach, kde žijú teplomilné sumčeky.