Fondy druhého piliera vlani prvýkrát od veľkej krízy v roku 2008 prerábali. Dôchodkové správcovské spoločnosti pritom spravovali ku koncu vlaňajška 1,5 miliónu sporiteľov sumu 8,059 miliardy eur.
Za rok 2018 skončilo v strate až sedemnásť z devätnástich dôchodkových fondov II. piliera. O peniaze najviac ľudia prichádzajú v negarantovaných zmiešaných, akciových a indexových fondoch. Tie v minulom roku zaznamenali priemernú stratu vo výške mínus 5,95 percenta. Najviac, až o 12,61 percenta sa prepadol indexový dôchodkový fond od spoločnosti NN. „Jednou z hlavných príčin akciových poklesov je očakávané spomalenie ekonomického rastu do budúcnosti,“ povedal Vladimír Mlynek, podpredseda predsedníctva Asociácie dôchodkových správcovských spoločností.
Vzniknuté straty musia dôchodkové správcovské spoločnosti nahradiť jedine v garantovaných dlhopisových fondoch. Z nich len dva dokázali mierne zhodnotiť peniaze ľudí, a to o 0,12 a 0,14 percenta. Zvyšné štyri skončili tiež v strate od mínus 0,22 percenta do mínus 3,31 percenta. V bezpečných garantovaných fondoch majú ľudia uložených až 6,267 miliardy eur, v rizikových negarantovaných je 1,793 miliardy eur.
VIDEO: II. pilier napriek nízkym dôchodkom nie je fiaskom. Povedal pre TV Pravda v októbri minulého roka štátny tajomník ministerstva práce a podpredseda vládnej strany Most-Híd Ivan Švejna.
„Výnosy v dlhopisových fondoch budú v najbližšom období naďalej nízke, kvôli nízkym úrokovým sadzbám,“ uviedol Igor Vilček, vedúci oddelenia riadenia investícií z VÚB Generali.Európska centrálna banka začne zvyšovať základnú úrokovú sadzbu najskôr na jeseň tohto roku. Aktuálne sú z tohto dôvodu nízke úroky aj pri bankových sporiacich produktoch a hypotékach.
Samotné výnosy akcií sa v tomto roku odhadujú veľmi ťažko. Hneď v úvode roka začali akciové trhy padať po tom, čo spoločnosť Apple oznámila, že pre pokles predaja v Číne počíta v prvých troch mesiacoch tohto roku s poklesom ziskov. Súčasný akciový pád vidieť aj na hodnote technologického giganta, ktorý ešte v októbri minulého roka stál viac ako 1 bilión dolárov a v súčasnosti hodnota spoločnosti dosahuje „len“ 660 miliárd dolárov. Práve tlačenie peňazí vyhnalo v posledných rokoch príliš vysoko cenu akcií a v súčasné spľasnutie bubliny bolo len otázkou času.
Súčasní pracujúci pôjdu do penzie až o desiatky rokov a z tohto pohľadu dôchodkové správcovské spoločnosti stále veria najviac akciám. „Očakávané dlhodobé výnosy zmiešaných, akciových a indexových fondov sú pozitívne. Krátkodobo môžu poklesy na finančných trhoch pokračovať, história nás však učí, že po zlých obdobiach často prichádzajú obdobia veľmi dobré,“ povedal Vilček. Aj po súčasných stratách totiž najviac peňazí zarobili ľudia, ktorí sa pri vstupe do II. piliera rozhodli pre indexové fondy. Tie od svojho vzniku dosahujú ročné výnosy od 5,8 do 8,34 percenta. Akciové fondy majú od svojho vzniku priemerné ročné zisky v rozpätí od 1,35 do 2,96 percenta a zmiešané od 2,16 do 2,71 percenta. Vo všetkých týchto fondoch si prípadné straty hradia sporitelia z vlastných peňazí a toto riziko majú vykompenzovať práve vyššie výnosy.
Dôchodkové správcovské spoločnosti nahradia sporiteľom straty jedine v garantovaných dlhopisových fondoch. Práve z tohto dôvodu sa riadia extrémne opatrnou obchodnou stratégiou a od svojho vzniku dosahujú priemerné ročné výnosy od 1,71 percenta do 2,44 percenta. Zároveň sporitelia majú možnosť rozložiť si riziko a posielať časť dôchodkových odvodov do garantovaného fondu a zvyšok do negarantovaného fondu. Zároveň z dlhodobého pohľadu sa z negarantovaných fondov najviac oplatia pasívne indexové fondy.
Záujem ľudí o II. pilier stúpa
V minulom roku sa do II. piliera rozhodlo vstúpiť 65 597 ľudí, čo je o 13 336 klientov vyšší prírastok v porovnaní s rokom 2017 a takmer dvojnásobný prírastok v porovnaní s rokom 2016. „Vstup do druhého piliera je dobrovoľný, môžu doň vstúpiť osoby mladšie ako 35 rokov, následne však sporiteľ už svoje rozhodnutie nemôže zmeniť a účasť je povinná,“ priblížil hovorca Asociácie dôchodkových správcovských spoločností Marcel Foríšek. Ak sa človek rozhodne vstúpiť do druhého piliera, tak časť povinných dôchodkových odvodov skončí na jeho súkromnom účte v dôchodkovej správcovskej spoločnosti a zvyšok aj naďalej pôde do Sociálnej poisťovne a bude slúžiť na vyplácanie súčasných penzií. „V roku 2019 sa 18-percentné povinné odvody pre sporiteľov v druhom pilieri rozdeľujú tak, že 13,25 percenta ostáva v Sociálnej poisťovni a 4,75 percenta putuje na súkromný účet sporiteľa v DSS,“ dodal Foríšek. Zároveň odvody do II. piliera sa každý nasledujúci rok zvyšujú o štvrť percentuálneho bodu a v roku 2024 sa bude 6 percent odvádzať do II. piliera a 12 percent do Sociálnej poisťovne.
Hneď v úvode tohto roka sa dôchodková správcovská spoločnosť Aegon zlúči s NN a potom bude na domácom trhu pôsobiť len päť DSS-iek. Ľudia, ktorí nechcú byť zaradení do NN, môžu na základe písomnej žiadostí prestúpiť do inej dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Na slovenskom trhu ešte pôsobia dôchodkové správcovské spoločnosti Allianz, Axa, Poštovej banky a VÚB Generali. V súčasnosti je priemerným sporiteľom v II. pilieri 40-ročný človek, ktorý pôjde do penzie až o pár desiatok rokov.
Súkromné penzie sú žalostne nízke
Po nástupe do penzie si môže človek aj naďalej nechať peniaze na účte v dôchodkovej správcovskej spoločnosti alebo si za ne kúpi od jednej z troch poisťovní súkromný dôchodok. Ten je v súčasnosti veľmi nízky a vo väčšine prípadov sa nebude vôbec valorizovať. Napríklad človek zarábajúci celý život 0,7-násobok priemernej mzdy, čo je suma 703 eur v hrubom, mal v roku 2015 po odchode do penzie mesačný dôchodok vo výške 319 eur. Ak sa zamestnanec s rovnakým príjmom rozhodol vstúpiť do druhého piliera, jeho štátny dôchodok sa automaticky zníži na 285 eur. Zároveň úspory vo výške 5 152 eur budú stačiť na súkromný dôchodok vo výške len 15 eur za mesiac. V tomto prípade kombinovaný dôchodok z prvého aj druhého piliera dosiahne 300 eur. V tomto konkrétnom prípade tak vstupom do II. piliera prišiel človek v porovnaní s čisto štátnou penziou o 19 eur za mesiac. DSS však namietajú, že pri starnutí obyvateľstva štát neudrží svoj penzijný pilier v súčasnej kondícii. V prípade pokračovania prílevu pracujúcich cudzincov však so štátnymi penziami problém v budúcnosti byť nemusí.
Práve pre nízke dôchodky v súčasnosti väčšina sporiteľov necháva peniaze na účte aj po odchode do penzie a po ich smrti všetky peniaze zdedia pozostalí. Zakúpený súkromný dôchodok sa totiž nededí celý a pozostalí majú nárok len na dôchodky vyplatené počas prvých siedmich rokov života na penzii. Ak napríklad človek poberá súkromný dôchodok vo výške 19 eur za mesiac a umrie po štyroch rokoch života na dôchodku, pozostalí zdedia len 684 eur. V tomto prípade tak poisťovňa vyplatí celkovo 1 596 eur, a to napriek tomu, že za súkromný dôchodok zinkasovala až 5 152 eur. Tieto peniaze majú podľa poisťovní slúžiť na financovanie penzií tých ľudí, ktorí budú na dôchodku žiť veľmi dlho. V tomto prípade musí človek žiť na dôchodku až 23 rokov, ak chce od poisťovne dostať viac peňazí, ako do nej vložil. Po zohľadnení inflácie by musel žiť ešte dlhšie, aby mohol na sklonku života povedať, že II. pilier sa mu oplatil.
Druhý pilier sa aktuálne najviac vyplatí nadpriemerne zarábajúcim ľuďom v prípade, ak investujú v niektorom z indexových fondov. Po odchode do penzie si totiž môžu vybrať časť peňazí. Nárok na vybratie úspor majú tí ľudia, ktorých štátom vyplácaná penzia bude minimálne vo výške priemerného dôchodku, čo je v súčasnosti 444 eur za mesiac.