Brusel si brúsi zuby na nové rakúske dávky

Dávky sa majú po novom indexovať, teda odstupňovať podľa cien v krajine, kde dieťa žije. Vychádzať sa má z údajov Eurostatu. Rakúske prídavky sú pritom v porovnaní so slovenskými naozaj veľkorysé – nový rakúsky zákon preto, pochopiteľne, vyvolal nevôľu. Nesúhlasia ani ministri práce krajín, ktorých sa nová úprava nepríjemne dotkne. Šéfovia rezortov z krajín V-4 – teda okrem Slovenska aj z Česka, Maďarska a Poľska – zaslali ešte koncom roka list eurokomisárke pre zamestnanosť, sociálne záležitosti, zručnosti a pracovnú mobilitu Marianne Thyssenovej. Dali ním najavo svoj nesúhlas s novým rakúskym zákonom.

Európska komisia (EK) zatiaľ oficiálne stanovisko ku kontroverznej legislatíve nezaujala. „Komisia podrobne preskúma súlad tejto legislatívy s európskym právom. Len čo bude legislatíva definitívne prijatá, komisia využije svoje právomoci, ktoré má k dispozícii ako ochrankyňa zmlúv,“ uviedla Ingrid Ludviková zo Zastúpenia EK na Slovensku. „Čo sa týka rodinných a detských prídavkov je pozícia komisie známa: právo EÚ indexáciu prídavkov nepovoľuje. Je to aj otázka nediskriminácie, resp. férovosti: ak pracovník prispieva do národného sociálneho systému, mal by z neho dostávať aj príslušné dávky, bez ohľadu na národnosť, a v tomto prípade aj miesto pobytu detí,“ uviedla Ludviková. Rakúsky parlament už zákon schválil, čaká sa však na moment, keď zverejnením oficiálne vstúpi do platnosti, aby mohla komisia začať proces, ktorým preskúma súlad s právom EÚ.

Odborníci na európske právo v tom však majú jasno: nová rakúska právna úprava podľa nich odporuje európskemu právu. Vyplácanie rodinných dávok v krajinách únie koordinujú dve nariadenia, ktoré sú záväzné pre všetky členské štáty. Ide o nariadenie o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a nariadenie o jeho vykonávaní. Na základe nich sa určí štát, ktorý bude zodpovedať za výplatu príslušných dávok. Ak je takýto štát určený na základe pravidiel stanovených právom EÚ, príslušné dávky je potrebné poskytovať za rovnakých podmienok, za akých ich poberajú príslušníci tohto členského štátu. Platí však, že každá krajina si systém rodinných dávok stanovuje sama, rovnako aj podmienky nároku na ich získanie. Právnici v prípade indexácie upozorňujú na nežiaduce vytvorenie dvoch kategórií osôb poberajúcich dávky.

Čo sa v Rakúsku zmení v praxi?

Nová legislatíva bude mať dosah na 150-tisíc detí, z toho 29-tisíc zo Slovenska. Rodič, ktorý pracuje v Rakúsku, ale jeho dieťa žije na Slovensku, príde tak mesačne o 63 eur. Čiže namiesto doterajších 172 eur na novonarodené až trojročné dieťa mu rakúske úrady vyplatia len 109 eur. V porovnaní so Slovenskom, kde prídavok na dieťa predstavuje 24,34 eura, je to stále slušná suma, ale predsa len výrazne nižšia, ako bola. Rakúsko vyplatilo za minulý rok na dávkach pre deti cudzincov 273 miliónov eur, sumu 112 miliónov eur by tak malo usporiť vďaka novej legislatíve.

Indexácia prídavkov na dieťa cudzinca v Rakúsku vo veku 0 – 3 rokov

Poznámka: Tabuľka sa vzťahuje na prípady, keď rodič cudzinca pracuje v Rakúsku, ale dieťa vyrastá v domovskej krajine.

V Rakúsku sa prídavky odvíjajú od veku dieťaťa a patrí k nim navyše bonus 58,40 eura, ako aj príplatky, ak je v rodine detí viac. Prídavky pre Slovákov by sa mali začať násobiť indexom 0,633 a znížiť sa tak o tretinu. Rakúšania budú brať odteraz do úvahy ceny, ktoré sa v Rakúsku pohybujú na úrovni 110 percent priemeru EÚ, no napríklad na Slovensku alebo v Maďarsku sú v mnohých prípadoch výrazne nižšie. Naopak, Švajčiari a Belgičania dostanú po novom na deti peňazí viac, keďže v týchto krajinách sa ceny pohybujú nad priemerom EÚ. Švajčiarsky rodič pracujúci v Rakúsku tak dostane až 155 percent terajšieho prídavku v prípade, že jeho dieťa žije vo Švajčiarsku.

Slovenský rezort práce a rodiny tlmočí od začiatku svoj dôrazný nesúhlas s indexáciou prídavkov. Zastáva názor, že Rakúsko ako členská krajina EÚ musí prijímať zákony, ktoré sú v súlade s právom únie. „Samozrejme, treba vidieť základný rozmer, že ide o vnútropolitické rozhodnutie iného štátu, od toho sa odvíja pozícia Slovenska, ale aj ostatných krajín. Na rade je teraz EK, ktorá je v prvom rade kompetentná vec riešiť v mene ostatných členských štátov. V tomto duchu sa EK napokon aj vyjadruje,“ uviedla hovorkyňa rezortu Veronika Husárová.

K listu ministrov V4 eurokomisárke Thyssenovej sa pripojili aj ministri Bulharska, Litvy a Slovinska. Komisárka vo svojej odpovedi uviedla, že „s občanmi, ktorí si nárokujú práva späté s voľným pohybom v súlade so Zmluvou o fungovaní EÚ, má byť zaobchádzané rovnakým spôsobom ako s občanmi hostiteľského štátu. V EÚ neexistujú občania druhej kategórie, a pokiaľ ide o rodinné dávky, neexistujú ani deti druhej kategórie". Thyssenová zároveň prisľúbila preskúmať súlad rakúskeho zákona s európskym právom. Svoje stanovisko zopakovala aj na osobnom stretnutí s ministrom práce Jánom Richterom počas Rady EPSCO (Rada Európskej únie pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a záležitosti spotrebiteľa). Slovenský rezort práce oslovil všetky členské štáty EÚ, ktoré sa v minulosti vyjadrili proti zavádzaniu indexácie prídavkov na deti, čím sa Slovensko okamžite stalo lídrom koalície odporu voči indexácii. "V praxi iba prehĺbi existujúce rozdiely v EÚ, čo je v rozpore s jedným z našich spoločných cieľov,“ komentoval rakúsky zákon minister Richter.

Aj podľa predsedu Európskeho súdneho dvora Koena Lenaertsa je rakúsky zákon v rozpore s právom EÚ. V rozhovore pre spravodajskú stanicu ORF Lenaerts poukázal na nariadenie EÚ (883/2004), ktoré koordinuje systémy sociálneho zabezpečenia a z ktorého vyplýva, že „zamestnanci podliehajú právnemu systému štátu, v ktorom sa zárobková činnosť vykonáva“.