The Guardian čitateľa zoznamuje s príbehom 54-ročnej Renáty, ktorú bremeno dlhov dohnalo až k úvahám o samovražde. Žena, ktorej malá stavebná firma v roku 2008 zbankrotovala, prišla o všetok majetok, ale aj tak neboli pohľadávky uspokojené. Stále dlhuje asi sedem miliónov korún, na ktorých bolo vydaných 34 samostatných exekúcií.
„Je to beznádejné. Nevidím žiadne svetlo na konci tunela. Rada by som časť dlhu splatila, ale nemám peniaze a ani majetok. Navyše sa musím starať o dcéru,“ povedala. Podľa nej byť v Česku dlžníkom je horšie ako byť vrahom, lebo ten sa po pár rokoch dostane na slobodu, zatiaľ čo ona sa dlhov do konca života nezbaví.
Renata je v krajine s 10,6 miliónom obyvateľov jedným z 863 000 Čechov, ktorí čelia exekúciám, poznamenal The Guardian. Dodal, že asi 150 000 ľudí má najmenej desať exekúcií.
Denník ako jeden z problémov zadlženia označil aj fakt, že mnoho ľudí vstúpi do dospelosti s dlhmi spôsobenými počas dospievania. Takýmto príkladom sú nezaplatené pokuty za jazdu na čierno hromadnou dopravou. Pokuta v rádoch niekoľkých sto korún sa počas niekoľkých rokov nafúkne aj na desiatky tisíc korún.
Zo situácie v Česku potom ťažia exekútorské a iné vymáhačské firmy, čo dlžníkov vedie len k nedôvere v demokraciu a v úrady. „Ľuďom sa nemožno čudovať, že neveria demokratickému zriadeniu a volia populistov a nových oligarchov,“ povedal Jan Čulík, ktorý pôsobí na univerzite v škótskom Glasgowe.
Dodal, že dlžníci zavedeným demokratickým politikom nedôverujú, pretože ich odsúdili na dlhové otroctvo, ale pamätajú si, že za komunizmu sa takéto veci nestávali.
Tvorca exekučnej mapy Radek Hábl denníku The Guardian povedal, že je zaujímavé, že najväčšiu podporu v minuloročných prezidentských voľbách mal Miloš Zeman v regiónoch, kde majú obyvatelia najviac problémov so splácaním záväzkov. Zeman totiž dlžníkov opakovane obviňuje z toho, že si za svoju situáciu môžu len oni sami. V týchto regiónoch sú úspešní aj populisti.