„Pár rokov dozadu som investoval niekoľko tisíc eur do kúpy bitcionov. Na začiatku to bola super investícia, ktorá rozprávkovo zhodnocovala vložené peniaze. Práve preto som svoje bitcoiny nepredal, keď bola cena na vrchole, a nakoniec som skončil v miernej strate,“ povedal IT programátor Peter Krajčo z Bratislavy.
Ten pôvodne plánoval svoje bitcoiny predať, keď cena jedného prekročí hranicu 50-tisíc dolárov, dnes však už takéto očakávania nemá. „Predám, hneď ako sa cena opäť vyšplhá nad 10-tisíc dolárov,“ povedal Krajčo. Práve sen o rýchlom zbohatnutí totiž v minulosti prudko vystrelil smerom nahor cenu virtuálnych peňazí.
„Cenu virtuálnej meny hnali nad hranicu dvadsaťtisíc dolárov práve príbehy ľudí, ktorí na jej kúpe zarobili neuveriteľné peniaze,“ povedal pre portál Marketwatch Stephen Innes, vedúci divízie Asia Pacific Oanda. Jeden z prvých používateľov virtuálnej meny si za 12-tisíc bitcoinov kúpil dve pizze. Ak by rovnakou sumou disponoval aj v časoch najväčšej slávy virtuálnej meny, mal by majetok v hodnote 240 miliónov dolárov.
„Lenže nič netrvá večne, a v momente, keď si čoraz viac majiteľov virtuálnych mien začalo vyberať zisky, prišlo k prudkému prepadu bitconu. Ani súčasná cena ešte nemusí byť dnom, a preto by som bol veľmi opatrný pri investovaní do virtuálnych mien,“ upozornil Innes.
Ešte pred súčasným pádom hodnoty viacerí svetoví bankári ukazovali, že ide o typický prípad cenovej bubliny, ktorá po prasknutí pripraví o peniaze tisíce ľudí.
Podobný prudký rast hodnoty ešte v roku 1637 zaznamenali holandské tulipány. V začiatkoch obchodovania sa jedna cibuľka predávala za 1 holandský gulten a na vrchole bubliny 4 600 holandských guldenov. Dokonca sa mal zrealizovať obchod, keď boli tri cibuľky vzácnych tulipánov vymenené za miestny pivovar.
V časoch najväčšej slávy sa za 16 bitcoinov dal kúpiť zlatý Rolls-Royce. Cena tulipánov sa po prasknutí bubliny už nikdy nevrátila na pôvodnú úroveň a podobný osud môže čakať aj bitcoin.
Pôvodne mal byť bitcoin odpoveďou na krízou spustené tlačenie peňazí. Kritici totiž centrálnym bankám vo veľkom vyčítali, že novo vytlačené doláre povedú k prudkému znehodnoteniu americkej meny. Preto hneď v roku 2009 padlo rozhodnutie, že v obehu bude maximálne 21 miliónov kusov bitcoinov. Virtuálne peniaze sa zároveň do obehu uvoľňujú postupne takzvaným ťažením. Posledný bitcoin tak bude v obehu v roku 2140.
Vo virtuálnom svete ťaženie bitcoinov spočíva vo vyriešení zložitých matematických úloh a jeden najvýkonnejší počítač zvládne všetky úlohy za 274 rokov. Preto sa dnes bitciony ťažia prostredníctvom špeciálne navrhnutých integrovaných odvodov nesúcich skratku ASIC. Lenže aj pri takomto technickom riešení trvá ťažba roky, a preto sa internetoví ťažiari spájajú do takzvaných bitcoinových fariem. Z 21 miliónov bitcoinov je aktuálne vyťažených viac ako 17,4 milióna kusov.
Virtuálna mena sa tiež dá priamo kúpiť na niektorej z bitcoinových búrz. Prípadný záujemca si aktuálne jeden bitcoin môže kúpiť za 3 653 dolárov. Práve obmedzený počet mincí má byť zárukou, že k znehodnoteniu meny nepríde vytlačením nových bitcoinov. No zdá sa, že to tak úplne neplatí a virtuálnu menu môže prudko znehodnotiť aj strata záujmu zo strany ľudí.