Podpora hnedého uhlia totiž funguje cez tarifu za prevádzkovanie systému. Jej výšku určuje každoročne regulátor. Ročne sa na elektrinu z uhlia vyzbiera takmer sto miliónov eur. Domácnosť s priemernou ročnou spotrebou 3 000 kilowatthodín elektrickej energie odvedie na baníkov ročne približne 15,30 eura.
Termín ukončenia podpory bol určený so zreteľom na bezpečnosť dodávok elektriny. Dokončená totiž najprv musí byť trafostanica Bystričany. Jednotlivé bane by sa mali zatvárať postupne. Samotná baňa Nováky má byť definitívne zatvorená v roku 2027.
Materiál načrtáva aj budúcnosť samotných baníkov. Mali by z nich byť opravári železničných vozňov, farmári, rybári či výrobcovia rybích nátierok. Baníkov v regióne je vyše štyritisíc. Nadšení budúcnosťou však nie sú. Za zachovanie ťažby spisovali aj petíciu. Podpísalo ju 13–tisíc ľudí.
„Európska komisia, samosprávy a ďalší účastníci procesu transformácie radi hovoria o nových príležitostiach pre baníkov. Ale len v slovnej rovine, nestojí za nimi žiadna konkrétna ponuka a možnosť zamestnania,“ hovorí banícky odborár Jozef Talian. Navrhované projekty nedokážu podľa neho zamestnať všetkých terajších zamestnancov baní. Predstava cestovania za prácou sa baníkom nepozdáva.
Akčný plán pre transformáciu Hornej Nitry by mal byť hotový budúci rok v apríli. V ňom by už mali byť aj konkrétnejšie riešenia spolu s ich financovaním.
Kvôli zatvoreniu baní vyliezli na jednu ťažobnú vežu v Novákoch aj aktivisti Greenpeace s transparentom „Ukončite dobu uhoľnú“. Hornonitrianske bane Prievidza na nich podali žalobu pre neoprávnené vniknutie do areálu. Tvrdia, že protestujúci ohrozili život vyše 300 baníkov. Aktivisti nakoniec skončili za mrežami. Von ich dostala až Generálna prokuratúra. Stíhaní sú na slobode.