Personálne maniere firiem začínajú tvrdo narážať na očakávania mladej generácie. Niektorí takzvaní mileniáli sú totiž oveľa kritickejší už k samotnému pohovoru. Odmietajú netransparentnosť v podobe nejasného platu, tajomného výberu najlepšieho kandidáta či stále sa meniaceho počtu výberových kôl. Personálni pracovníci spomínajú, že v minulosti si záujemcovia o prácu voľnú pozíciu viac vážili. Svoju úlohu v súčasnosti zohráva aj existencia sociálnych sietí, ktoré mnohé bežné problémy vedia eskalovať.
„O svojich negatívnych skúsenostiach na pohovore už aj na Slovensku prostredníctvom internetu priateľov informuje každý tretí mladý Slovák,“ povedal Jiří Halbrštát, manažér personálnej agentúry Manpower. Vo svete tak v priemere spraví každý druhý mladý človek a v susednom Poľsku až dvaja z troch mladých ľudí.
V prípade veľkého pocitu nespravodlivosti sú dokonca mladí ľudia ochotní v budúcnosti prestať nakupovať výrobky tej firmy, ktorá ich bez vysvetlenia neprijala do zamestnania. „Ľudí sa najviac dotkne, ak firma vôbec nereaguje na ich žiadosť a prípadné vyradenie v priebehu pohovoru akceptujú oveľa lepšie,“ dodal Halbrštát. Práve negatívne skúsenosti z pohovor môžu firmy v budúcnosti zbytočne pripraviť o tržby.
Pohovor ako nákup v e-shope
Niektorí mladí ľudia si predstavujú výber zamestnania ako nákup v e-shope. „Očakávajú takmer okamžitú odpoveď a sú zvedaví na dôvody ich neúspechu. O svoje skúsenosti z pohovorov sa zároveň podelia s priateľmi z internetu,“ priblížil Halbrštát. Správanie firiem na internete kritizujú aj zamestnaní ľudia. Tí tak väčšinou robia prostredníctvom anonymných facebookových stránok. O konkrétnych problémoch firmy pod svojím menom otvorene hovoria len predstavitelia odborov, ktorých na základe Zákonníka prace nemôže vedenie spoločnosti prepustiť za kritiku pomerov v podniku.
V domácich pomeroch sú na webe úspešné aj rôzne občianske združenia. Prostredníctvom sociálnych sieti sa občianskemu združeniu Pracujúca chudoba podarilo nájsť u politikov podporu na zverejňovanie miezd v inzerátoch. V minulosti bolo totiž bežné, že výšku mzdy sa človek dozvedel až pri podpise zmluvy. Po absolvovaní viacerých kôl pohovorov sa tak úspešným uchádzačom málokedy chcelo odmietnuť pozíciu pre nízky plat. Zároveň si už zamestnanci bez problémov prostredníctvom inzerátov vedia overiť výšku platov u konkurencie. V prípade nízkej mzdy môžu bez problémov odísť na lepšie platené miesto alebo požiadať šéfa o zvýšenie platu. S príchodom nového roka firmy prídu aj o možnosť zakázať svojim zamestnancom verejne rozprávať o výške svojho platu. Táto novinka môže vyvolať rozbroje na pracovisku a firmy preto tento návrh tvrdo kritizujú.
Nezamestnanosť klesla na minimum
Všetko sa to deje v situácii, keď nezamestnanosť na Slovensku klesla na historické minimum a miera evidovanej nezamestnanosti dosiahla v novembri 5,09 percenta. Z úradov práce môže aktuálne do zamestnania nastúpiť takmer 140-tisíc Slovákov. Problém je, že väčšina voľnej pracovnej sily je v priemyselne menej rozvinutých regiónoch. Firmy aktuálne nevedia obsadiť až 75-tisíc voľných pracovných miest.
Podniky majú problémy nájsť ľudí hlavne v oblasti nachádzajúcej sa medzi mestami Bratislava, Trnava a Nitra. Teda mestách s fungujúcimi automobilovými závodmi Volkswagen Slovakia, PSA Peugeot Citroën Slovakia a Jaguar Land Rover Slovakia.
Nízka nezamestnanosť je aj v mestách nachádzajúcich sa v povodí rieky Váh. Najnižšia miera evidovanej nezamestnanosti, na úrovni 1,83 percenta, je v meste Trenčín. "V okolí tohto mesta sa totiž všetky stredné odborné školy zapojili do duálneho vzdelávania a práve to je v pre mladých ľudí zárukou budúceho uplatnenia v zamestnaní,“ povedala riaditeľka bratislavskej Duálnej akadémie Jana Široká. Pre vybudovanú diaľnicu je nízka nezamestnanosť až po Žilinu, kde vyrába automobily slovenská fabrika Kia Motors Slovakia.
Firmy siahajú po cudzincoch
Akútny nedostatok pracovnej sily riešia podniky dovozom ľudí zo zahraničia. Aktuálne na Slovensku pracuje 65 229 cudzincov. Z nich približne polovicu tvoria obyvatelia Európskej únie, ktorí na základe voľného pohybu pracovnej sily môžu na Slovensku pracovať bez obmedzení, rovnako ako Slováci môžu pracovať bez problémov s úradmi v Rakúsku, Nemecku či vo Veľkej Británii.
Zvyšok tvoria obyvatelia zo štátov nachádzajúcich sa mimo Európskej únie a väčšinou ide o Srbov a Ukrajincov. Títo ľudia potrebujú na Slovensku pracovné povolenie, ktorého vybavenie sa má začiatkom budúceho roka skrátiť z troch na jeden mesiac. Vláda umožnila ľahšie prijímanie cudzincov v oblastiach, kde nezamestnanosť dosahuje maximálne hodnotu 5 percent. Pričom cudzinci nemôžu v domácich fabrikách pracovať za nižšie mzdy ako Slováci.