Kto vlastne stavia obchvat Bratislavy D4/R7?
V posledných mesiacoch sa výraznejšie rozbehli stavebné práce. Aj keď môžeme konštatovať, že je to skoro s ročným oneskorením. Podľa našich informácií je na stavbe minimum slovenských kapacít. Pracujú tam najmä firmy zo zahraničia, predovšetkým z Rumunska. Niektoré mostárske kapacity sú zo Španielska. Uvidíme, čo tento model, ktorý nie je na Slovensku úplne typický, prinesie.
Prečo nastalo ročné oneskorenie?
Práce sa nerozbehli skôr nie preto, že by neboli dostupné stavebné kapacity. Predovšetkým sa tak nestalo z dôvodov prípravných. Koncesionár po uzatvorení zmluvy zásadným spôsobom prepracoval projektové dokumentácie s cieľom zlacniť technické riešenia. Tieto činnosti, podľa našich informácií, trvali pomerne dlhú dobu. Treba povedať, že určitým spôsobom je spoluzodpovedný aj štát, pretože došlo k určitému omeškaniu z hľadiska vydania chýbajúcich stavebných povolení na ministerstve dopravy.
Je vysúťažená cena 30-ročného verejno-súkromného PPP projektu 1,9 miliardy eur, ktorú ponúkol španielsky koncesionár, dostatočná?
To je pomerne veľká odborná téma. Sú na ňu rôzne názory. Skôr by som povedal, že nechajme sa prekvapiť. V každom prípade je dôležitá úloha štátu, aby dohliadol na to, aby koncesionár dodržal všetky technické normy a bezpečnostné postupy. Je na strane koncesionára, akým spôsobom dopadne pre neho hospodársky výsledok. Otázne sú aj náklady na prevádzku. Pochybenia vo výstavbe sa po 30 rokoch rozhodne prejavia. To znamená, že nekvalita vo výstavbe dobehne samotného koncesionára tým, že bude mať zvýšené náklady na opravy a údržbu.
Hovoríte, že "nechajme sa prekvapiť”. Je teda možné, že koncesionár odíde pred dokončením?
Osobne to nepredpokladám. Takáto obava tu bola niekoľko mesiacov, možno rok dozadu, keď termíny bežali a koncesionár výstavbu v podstate nezačal. Myslím, že dnes je to o tom, že koncesionár má technické aj finančné riešenie. Podľa našich informácií ani financujúce banky nemajú informácie, že by sa o niečom podobnom uvažovalo.
Sú technické riešenia, ktoré koncesionár chce použiť, v poriadku?
Tieto informácie nie sú verejné. Má ich ministerstvo dopravy, ktoré zastupuje štát. Mám len čiastkové informácie. Technické riešenia sú na hrane toho, čo bolo povolené a na hrane technických noriem. Pevne verím, že ministerstvo dopravy a výstavby si profesionálne splní svoju kontrolnú úlohu.
VIDEO: Dostavia sa tunel Višňové pri Žiline? A kedy? Viac vo videu TV Pravda.Ďalším problematickým úsekom je D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala, kde tempo výstavby neprebieha podľa očakávaní. Prečo?
Tento úsek je špecifický z viacerých dôvodov. Je to jeden z úsekov, ktorých súťaž bola vyhlásená v období vlády pani premiérky Radičovej, keď pán minister Figeľ politickým rozhodnutím nechal narýchlo vyhlásiť niekoľko súťaží bez dostatočnej technickej prípravy. Ani táto súťaž, podľa nášho názoru, nebola celkom dobre pripravená. Najmä z hľadiska projektovej dokumentácie, ktorá bola zastaraná. Nebola aktualizovaná na vtedy platné normy a aktuálny stav v dotknutom území. Vysúťažený bol zhotoviteľ, ktorý nemá na Slovensku dostatočné zázemie. Nehovorím, že je neskúsený. Nováčik zvykne zaplatiť nováčikovskú daň. V kombinácii s veľmi ťažkým dielom je nevyhnutá aktívna súčinnosť investora. Myslím si, že táto súhra nie vždy optimálne fungovala. Výsledkom je veľa vzájomných obviňovaní z toho, ktorá zmluvná strana za čo môže. Problém zďaleka nie je taký čiernobiely, že zhotoviteľ nestavia. Je tam podcenenie zo strany investora.
Nie je to teda nízkou vysúťaženou cenou úseku?
Tá postup výstavby od začiatku komplikuje, ale rozhodne to nie je jediný dôvod.
Zhotoviteľ vraj chcel od ministerstva zálohu, ktorú údajne nie je možné vyplatiť.
Nemáme detailné informácie, ale s takýmto dôvodom nie je možné súhlasiť. V Českej republike prebiehajú zálohové platby bez problémov, a to aj na stavbách financovaných z fondov EÚ.
Hrozí, že taliansky zhotoviteľ odíde?
Myslím si, že nechce odísť. To, že odchádzajú baníci, to nie je problém. Tunel je prerazený. Dnes sa betónuje ostenie. To už nie je banská práca.
Vyrieši problém nová súťaž?
Nového zhotoviteľa vidím ako krajné riešenie. Pri novej súťaži riskujeme podstatne vyššiu cenu, ako aj predĺženie doby výstavby. Navyše, aktuálny zhotoviteľ sa na danej stavbe už orientuje a je ochotný pristúpiť ku kompromisom. Stavba je vo vysokom štádiu rozostavanosti.
Ako sú v súčasnosti vyťažené kapacity slovenského stavebníctva?
Sú vyťažené rôzne. Tí najlepší majú kapacity vyťažené takmer na 100 percent. Vyťažené sú najmä v pozemnom stavebníctve menšie a stredné firmy. Čo sa týka väčších firiem, je to individuálne. Sú takí, ktorí majú kapacity vyťažené menej a hľadajú zákazky aj v zahraničí. Napríklad Eurovia, Doprastav a Strabag majú v tomto roku kapacity vyťažené takmer úplne. Horšie je to napríklad s Váhostavom, ktorý z veľkých zákaziek stavia prakticky len problematický úsek D1 Hubová – Ivachnová. Aktívne sa uchádza v zahraničí. Získal v tomto roku zákazky v Česku a v Rumunsku.
V porovnaní s obdobím pred 10 rokmi, predtým ako vypukla kríza, sú kapacity vyťažené viac alebo menej?
Dnes sú kapacity vyťažené viac. Ale firmy sú menšie. Možno až v tomto roku sa dostaneme na hranicu 5 miliárd eur obratu stavebníctva na Slovensku, ktorá bola pred krízou. V roku 2010 až 2012 bolo dvoje parlamentných volieb. Vláda, v ktorej bol Ján Figeľ ministrom dopravy, sa zachovala z hľadiska stavebníctva veľmi neodborne. K výpadku na súkromnom trhu vtedajšia vláda zabrzdila výstavbu diaľnic. Na trh nešli štátne investície, ktoré by mali stabilizačný proticyklický chrakter. Stavebníctvo sa prepadlo o 30 percent, čo bolo takmer likvidačné pre odvetvie. Došlo ku krachom a prepúšťaniu. Odborníci zo stavebníctva odišli a už sa nevrátia. Prílev nových mladých ľudí je slabý.
Hlavný rozdiel oproti obdobiu pred krízou je teda ten, že nie sú ľudia?
Nie sú ľudia a vyťaženosť je väčšia. Firmy sú však menšie. Celkové výkony sú menšie.
Kam odišli ľudia zo stavebníctva?
Do zahraničia a do iných odvetví. Už sa späť nevrátili.
Ako riešite nedostatok ľudí?
Nás tie najhoršie časy čakajú o 3 až 5 rokov. Tých, ktorých odchádzajú do dôchodku, je niekoľkonásobne viac ako tých, ktorí študujú stavebné odbory. Voláme po tom, aby štát urobil zásadné opatrenia, ktoré sa týkajú najmä stredného odborného školstva. Štát musí cielene podporovať nedostatkové odvetvia. Nejde len o stavebníctvo, ale aj o iné priemyselné odbory.
Stavebným firmám teda neberú ľudí automobilky?
To sa dialo minulý rok. Najmä v priemyselne vyspelých regiónoch. Stavebné firmy boli nútené zvýšiť mzdy. Dnes sa to už hromadne nedeje. Skôr je problém s prestarnutosťou ľudí.
Pomáha duálne vzdelávanie?
Duálne vzdelávanie je nástrojom pre tých, ktorí sa už pre stavebníctvo rozhodli. Štát musí propagovať pozitívne od detstva mladých ľudí technické vzdelanie. Nenásilná propagácia beží napríklad v Nemecku. Je to aj otázka rozprávok alebo detských hier. Treba budovať povedomie a vzťah k technickej práci už v deťoch. So strednými školami už pracujeme my. Stredné odborné školy majú byť komplexne vybavené. Dnes sa komplexne vybavené stavebné školy nachádzajú už takmer len v krajských mestách. Tieto školy sú internátneho typu. Musia byť vybudované ako kampusy. Aby sa tam rodič nebál dať dieťa. Na budúcoročnom CONECU sa ideme spolu s vybranými strednými školami a s ministerstvom dopravy a výstavby aktívne venovať stredoškolskému vzdelávaniu. Aby mladí ľudia vedeli, že dnes to už nie je o zaprášenej murárčine a zaolejovanom inštalatérovi. Je to aj o moderných technológiách.
Máte pocit, že rodičia sa boja dať deti na „stavbárčinu“?
Stavebníctvo bolo dlho prepierané ako špinavé a nečisté odvetvie. Od čiernej práce, cez nízke zárobky až po bezpečnosť práce. Potom má rodič obavu. Štát pre dobrú propagáciu remeselných odvetví nerobil v minulosti nič. Členské firmy zväzu sa v uplynulom roku dohodli na financovaní pozitívnej mediálnej propagácie stavebníctva. Aby sa nehovorilo o stavebníctve len v zlom.
Aká je v súčasnosti priemerná mzda pracovníka na stavbe?
Dochádza tu k skresleniu štatistických informácií. Štatistický úrad vykazuje oficiálne čísla, ktoré sú vzhľadom na šedú ekonomiku, ktorá v stavebníctve funguje, skreslené. Tridsať percent výkonov v stavebníctve vykonávajú živnostníci. Nikto presne nevie, koľko živnostníkov v stavebníctve reálne pracuje. Ide o voľnú živnosť. Z tých 30 percent až 40 percent živnostníkov vykonáva živnosť ako závislú prácu. Teda ako zamestnanec. Obchádzajú sa tým daňové zákony a odvodové povinnosti. Vo verejnom obstarávaní je už niekoľko rokov možné podmieniť účasť v ňom zhotovením časti diela vlastnými zamestnancami uchádzača. Bohužiaľ, toto na Slovensku verejní obstarávatelia nevyužívajú s výnimkou niektorých prvých lastovičiek pred pár rokmi. Priemerná mzda v stavebníctve bola v uplynulom štvrťroku deklarovaná štatistickým úradom na úrovni 717 eur. Tam, kde ide o kvalifikovanú prácu, remeselníkov, odborných zamestnancov stavebných spoločností, ide o podstatne až násobne väčší príjem. Mzda je obdobná ako v strojárstve. Inak by dobrí zamestnanci ušli, tak ako sa to dialo v uplynulých rokoch.
Je v stavebníctve až taká veľká šedá ekonomika, že dokáže takto podstatne ovplyvniť tento údaj?
Áno. Myslíme si, že 20 percent výkonov slovenského stavebníctva, realizovaných predovšetkým živnostníkmi, je spojených so šedou ekonomikou. A to aj na verejne obstarávaných stavbách.
Čo čaká slovenské stavebníctvo v najbližších rokoch?
Ukazuje sa, že konjunktúra tu donekonečna nebude. Priemyselná výstavba rásť už veľmi nebude. Očakávame, že privátne stavebníctvo pôjde smerom nadol. Čo sa týka verejného stavebníctva, tak to netušíme. Máme niekoľko veľkých otáznikov. Nevieme, koľko bude nových zdrojov z eurofondov. Podľa premiéra by tých peňazí malo byť menej. Z oficiálnych zdrojov EÚ by to malo byť menej o 20 až 25 percent.
Očakávate v budúcom roku viac práce pre stavebné firmy?
Zvýšenú stavebnú aktivitu odhaduje 21 % stavebných podnikov, stabilizáciu na súčasnej hladine očakáva 51 % a jej zníženie predpokladá 28 % . Aj preto sa nedomnievam, že nás rok 2019 zaskočí a slovenské stavebníctvo nebude odrazu vedieť pokryť potreby súkromných či štátnych investorov.
Má štát podľa vás dostatočne pripravené infraštruktúrne projekty?
Tu máme určité obavy o reálnej pripravenosti projektov. Máme informácie, že Železnice Slovenskej republiky sú na tom v príprave nových projektov pomerne zle. Národná diaľničná spoločnosť tvrdí, že projektuje ďalšie úseky.
Aktuálne však prebieha niekoľko súťaží.
Problémom sú najmä dlhotrvajúce verejné súťaže. Trvajú skoro niekoľko rokov. To je neakceptovateľné. Súťaž, keď netrvá neprimerane dlho, trvá 5 až 6 mesiacov. V súťažiach sa opakujú chyby a nejasnosti v tendrových dokumentáciách, ktoré generujú obrovské množstvo otázok uchádzačov. Ďalším problémom sú prieťahy vo vyhodnocovaní ponúk. A tak sa nám v čase stretlo niekoľko veľkých rozbehnutých tendrov na výstavbu železníc alebo diaľnic, kde najnižšiu cenu ponúkol nováčik na trhu. Tradiční dodávatelia, ktorí tu majú kapacity a zázemie, sú ohrození, lebo nevedia, aké nové zákazky budú môcť získať.
Národná diaľničná spoločnosť predsa začína s tendrami, kde najhlavnejším kritériom nie je len cena.
Máte pravdu. Môžeme označiť, že ide o súťaž s prvkami viackriteriálneho výberu. Možnosť selekcie je však obmedzená. Aj vzhľadom na dĺžku trvania súťaže. Dnes sa už všetci všetko dozvedeli. Technické riešenia v ponukách budú mať nakoniec skoro všetci rovnaké. Uvidíme, ako to dopadne. Osobne som skeptik.