Záujem o takúto službu zo strany lekárov však nie je, niektorým prekáža množstvo obmedzení, iní poukazujú na to, že v tomto smere je ešte niekoľko nejasností. Za zmenou stojí bývalý minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nom. Smeru), cieľom bolo nahradiť zaniknuté prednostné ošetrenie, ktoré fungovalo do júla 2015.
„Rezort sa aj na základe požiadaviek verejnosti rozhodol zaviesť možnosť objednať sa na konkrétny termín, ale tak, aby sa to nijakým spôsobom nedotklo pacientov, ktorí čakajú na vyšetrenie v klasických ordinačných hodinách,“ zhodnotila prínos súčasná ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská (nom. Smeru).
Pacienti sa budú objednávať elektronicky na určitý dátum a konkrétnu hodinu. Výkony lekára v tomto čase nebudú hradiť zdravotné poisťovne, cenu si stanoví lekár, najviac môže pýtať 30 eur. Doplnkové hodiny nebudú povinné, ambulancia sa pre ne rozhodne dobrovoľne. Môžu predstavovať maximálne 30 percent z ordinačných hodín a počas nich môže byť ošetrených najviac 30 percent z pacientov, ktorí za týždeň prejdú ambulanciou. Špecialisti ich budú môcť zaviesť, ak odrobia v bežnej ordinácii najmenej 30 hodín týždenne, všeobecní lekári 35 hodín.
Denník Pravda oslovil asi tridsiatku lekárov z celého Slovenska, z nich ani jeden nemá o novú službu záujem. Zverejniť mená si neželali. Vysvetlili, že pretože by doplnkové ordinačné hodiny prebiehali po bežných pracovných hodinách, robili by nad rámec svojich povinností. To sa im pri stanovenom strope 30 eur za jedno vyšetrenie zdá ekonomicky neatraktívne. Podľa nich je tiež nedotiahnutý systém elektronického objednávania, mnohí ho ani neplánujú.
Skepticky to tiež zatiaľ vidia predstavitelia organizácií združujúcich lekárov na Slovensku. „Prehľad nemáme, ale nepredpokladám veľký výskyt. Skôr si myslím, že sa to môže týkať špecializovaných ambulancií, ale aj tam je to otázne," komentoval Peter Makara, prezident Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva, ktorá združuje asi 1 400 lekárov.
Podľa Andreja Janca, prezidenta Slovenskej lekárskej únie špecialistov, spustenie doplnkových ordinačných hodín nie je v záujme ani lekárov, ani pacientov. „Chápeme to ako snahu obmedziť poskytovanie zdravotnej starostlivosti pre pacienta a zvýšiť zisk pre zdravotné poisťovne. Celý zákon je stavaný v prospech majiteľov veľkokapitálových zdravotníckych zariadení. Podľa našej právnej analýzy porušuje novela zákona aj ústavné práva pacienta, pretože pacient je poistený 24 hodín denne," reagoval Janco.
Prezident únie, ktorá združuje do 600 špecialistov aj všeobecných lekárov, tvrdí, že ak si solventní pacienti predstavujú, že v limitovaných doplnkových ordinačných hodinách sa im lekár bude dlhšie venovať, sú na omyle. „My budeme zdravotnú starostlivosť hradenú z verejného zdravotného poistenia poskytovať počas ordinačných hodín. Mimo ordinačných hodín budeme poskytovať len konzultácie, ktoré nie sú súčasťou zdravotnej starostlivosti,“ vyjadril sa Janco.
Veľký potenciál doplnkových hodín v praxi nevidí ani Zuzana Dolinková zo Zväzu ambulantných poskytovateľov. „Keď to bolo na téme dňa, tak lekári prílišný záujem neprejavili,“ konštatovala.
Marián Šóth, prezident Asociácie súkromných lekárov, si zase myslí, že toto je spravodlivé riešenie pre platiacich aj neplatiacich pacientov. Aký bude záujem u lekárov, predpovedať nevie. „My sami nevieme, ako to bude realizovateľné, je tam niekoľko podmienok, ktoré treba splniť, a zatiaľ nie je jasné ani to, ako bude v praxi riešená elektronizácia objednávania sa,“ doplnil Šóth.
Objednávať sa bude dať len elektronicky, rezort zdravotníctva tak chce kontrolovať, či platiaci pacienti nie sú ošetrovaní na úkor ostatných. Lekári budú mať aj ďalšie obmedzenia. Termín budú musieť pacientom dať do 20 hodín od objednania, v ambulancii ich nebudú môcť prijať pred 13. hodinou. Rozdelenie hodín na bežné a doplnkové budú povinní viditeľne označiť. Možnosť zavedenia doplnkových ordinačných hodín sa netýka zubárov ani ambulantnej pohotovostnej služby.
Predstavitelia organizácií na ochranu pacientov zmenu vítajú. „Jasne definované a kontrolované spoplatnenie mimo bežných ordinačných hodín považujem za riešenie pre všetkých, odbúrava korupciu v zdravotníctve. Nepoškodí tých, ktorí si poplatok dovoliť nemôžu. Zároveň uľahčí fungovanie v dnešnej hektickej dobe tým, ktorí nemôžu alebo nechcú stráviť niekoľko hodín v čakárňach,“ vyjadrila sa prezidentka Asociácie na ochranu práv pacienta Mária Lévyová, ktorá však verí, že lekári postupne prejdú na bezplatné elektronické objednávanie aj v bežných ordinačných hodinách.
„Kľúčové je zabezpečenie prístupu k zdravotnej starostlivosti bez rozdielu, bez ohľadu na finančné a sociálne postavenie pacienta. Preto je pre mňa dôležité, aby bol definovaný čas, kedy majú bežní ľudia prístup k bezplatnej zdravotnej starostlivosti," zhodnotil Radoslav Herda z občianskeho združenia Slovenský pacient. Herda však ako ideálne riešenie označil bezplatné objednávanie a využívanie časeniek, ktorými sa predchádza dlhým čakacím dobám. V praxi sa tak deje napríklad v banskobystrickej nemocnici, rovnaký prístup z vlastnej iniciatívy volia aj niektorí lekári.
Lieky predpísané poistencom počas doplnkových hodín budú hradené zdravotnými poisťovňami v rovnakom režime ako lieky predpísané počas bežných ordinačných hodín. Poisťovniam to prikazuje zákon.
V súčasnosti zákon nedovoľuje brať lekárom peniaze za objednanie na presný termín. Množstvo ambulancií to obchádza tak, že rezervácie zabezpečuje tretia strana, firma, ktorá na internete prevádzkuje objednávací portál. Tá vyberie poplatok, časť z neho odovzdá ambulancii. Poplatok sa v závislosti od regiónu pohybuje od 10 do 20 eur. Pacienti chodia na vyšetrenie počas bežných ordinačných hodín.