V apríli tohto roka americké ministerstvo financií rozhodlo o uvalení sankcií na Deripasku, Rusal, firmu En+, kľúčového akcionára Rusalu, ako aj ďalšie firmy, v ktorých oligarcha vlastní podiely, pričom ako dôvod uviedlo „profitovanie zo škodlivých aktivít Ruska“. Oznámenie zasiahlo do biznisu Rusalu a vyvolalo otrasy na trhoch s hliníkom.
Po lobovaní zo strany európskych vlád, najmä írskej, keďže sankcie by mohli v krajine ohroziť 600 pracovných miest, Washington začal rokovania o vyradení Rusalu a En+ z čiernej listiny, ak sa v nich oligarcha vzdá kontrolných podielov a svoje vlastníctvo zredukuje. Deripaska a firmy nakoniec tlaku ustúpili.
„Spoločnosti prisľúbili, že vplyv Deripasku v nich výrazne klesne,“ oznámilo americké ministerstvo financií. Napríklad, v prípade En+ klesne jeho podiel zo 70 % na 44,95 %. Zároveň dodalo, že firmy by spod sankcií mali byť vyňaté zhruba do mesiaca, samotného oligarchu sa však zrušenie sankcií netýka.
V rámci ústupkov Američanom polovicu reštrukturalizovanej správnej rady En+ obsadia Američania alebo Briti a súčasný predseda správnej rady Rusalu odstúpi. En+ vytvorí správnu radu, ktorú bude tvoriť 12 členov, pričom osem z nich bude od Deripasku nezávislých. Po dokončení reštrukturalizácie En+ už nebude na čiernej listine a v Rusale bude kontrolovať 56,88-percentný podiel. Udrží si tak právo nominovať výkonného riaditeľa.
Cena akcií Rusalu, druhého najväčšieho producenta hliníka na svete, po informáciách z USA vzrástla takmer o 27 % na najvyššiu úroveň od apríla, teda mesiaca, keď USA sankcie oznámili. Presne opačný vplyv to malo na ceny hliníka. Tie klesli na 1911 USD (1675,58 eura) za tonu, čo je najnižšia hodnota hliníka od augusta minulého roka.