Zmeny na trhu s pivom a v spôsobe konzumácie sú badateľné od chvíle, čo do pivovarníckeho priemyslu v deväťdesiatych rokoch minulého storočia vstúpili zahraniční investori. Z pôvodných 16 pivovarov zostali dnes dva veľké – Heineken Slovensko a Plzeňský Prazdroj Slovensko, člen Asahi Breweries Europe Group. Scénu dotvárajú dva malé pivovary – Steiger Vyhne a Urpiner v Banskej Bystrici spolu so 64 remeselnými a reštauračnými pivovarmi.
Ešte v roku 2002 pred zvýšením spotrebnej dane z piva dosiahla priemerná ročná spotreba piva na hlavu 92 litrov. O pätnásť rokov neskôr však Slováci vypili priemerne ročne už len 72 litrov piva. Nebol to len dôsledok zdraženia iskrivého moku, ktoré priniesla jedna z najvyšších spotrebných daní z piva, ale aj zmena životného štýlu.
Tá vyplynula, ako konštatoval Ján Píry, obchodný sládok Plzeňského Prazdroja Slovensko, nielen z motorizácie života obyvateľov krajiny či nekompromisného postihu popíjania piva na pracovisku. Výdavky na pivo začali súperiť so splátkami hypoték, ale napríklad aj s poplatkami za mobilné telefóny, ktoré úplne zmenili spoločenskú komunikáciu. Aj o pive.
Odveký mienkotvorný nápoj
„Až do nástupu mobilov slúžili hospody v Česku a hostince na Slovensku ako skvelé sociálne siete. Ľudia sa v nich stretali, aby pri pive posúdili všetko, čo im ležalo na srdci – od politiky a športu až po všedné starosti,“ tvrdí Václav Berka, obchodný sládok Plzeňského Prazdroja.
Teraz sa karta podľa Berku otočila. Na pivo sa kamaráti navzájom pozývajú prostredníctvom mobilnej komunikácie. Za večer navštívia mladí ľudia nie jeden, ale aj tri, štyri výčapy, aby ochutnali rôzne druhy piva. Konzervatívna generácia rodičov sa správa zväčša inak: Vysedáva, ako bola zvyknutá, pri svojej obľúbenej značke piva v jednom hostinci.
Lenže výčapy už zďaleka nie sú hlavným miestom spotreby piva. Väčšina piva – až 71 percent – sa predá prostredníctvom maloobchodnej siete, len 29 percent piva sa vyčapuje v pohostinských zariadeniach.
„Dlhodobý pokles spotreby piva v reštauráciách však netrápi len pivovarníkov, ale aj gastrosektor. Uvítali by sme preto podporu štátu zníženou DPH na stravovacie služby,“ hovorí v tejto súvislosti Jana Shepperd, prezidentka Slovenského zväzu výrobcov piva a sladu.
Shepperd si myslí si, že tento krok by mohol motivovať k skvalitneniu reštauračných služieb, nárastu investícií do vzdelávania zamestnancov v gastrosektore a rozvoja cestovného ruchu, vyšším tržbám a napokon aj k vyšším odvodom do štátnej pokladnice. Či je to pre štát aktuálna otázka, ukáže ešte len odborná diskusia. V Českej republike zatiaľ znížili DPH v reštauráciách a hoteloch na jedlo a nealkoholické nápoje, v aktuálnom českom rozpočte je však už návrh aj na nižšiu DPH na pivo podávané v pohostinských zariadeniach. To je pre slovenských pivovarníkov inšpirácia.
Pivovary sa zatiaľ usilujú spotrebiteľov získať na svoju stranu aktívnejšou ponukou nových druhov pív, ktoré prinášajú ľuďom menej známe chute a vône piva. Na mnohorakosť pív stavili predovšetkým remeselné a reštauračné pivovary. V Česku ich majú už okolo 500. Keby platila niekdajšia federálna úmera, malo by ich byť na Slovensku najmenej 150, zatiaľ sa však pivo varí v 64 minipivovaroch.
Teraz siahli po mnohorakosti piva aj veľké pivovary. Plzeňský Prazdroj Slovensko otvoril v priebehu posledných troch rokov 200 vybraných prevádzok, kde ponúkajú exkluzívne pivné špeciály. Na budúci rok by ich malo byť už 250. Milovníkom piva v nich ponúkajú pivá rôznych štýlov. Od nefiltrovaných ležiakov cez za studena chmelené ležiaky a spodne kvasené pivá pokračuje ponuka k vrchne kvaseným pivám typu Ale, IPA, Stout, belgický Saison či nemecký Altbier.
Špeciály a radlery verzus klasika
Hlavný prúd vo svetovej spotrebe piva predstavuje stále pivo plzenského typu, ktoré prvý raz uvarili v Plzni roku 1842. Vlani sa z celosvetovej produkcie dve miliardy hektolitrov vypili dve tretiny piva typu Pils. Lenže pivo ponúka 122 chuťových prejavov a práve touto kartou sa v súčasnosti čoraz viac hrá v celosvetovom meradle.
Tón udali ešte v sedemdesiatych rokoch Američania, keď sa v USA stalo populárnym varenie piva v domácnostiach. Zároveň začali vznikať malé pivovary, ktoré odvážne experimentovali s pivom. V Európe sú lídrami Belgičania, ktorí v takmer 200 pivovaroch varia okolo 800 druhov piva. A keďže mladá generácia pivárov vyhľadáva rozmanitosť piva, stavili na ňu aj výrobcovia v Česku a na Slovensku.
V Česku priniesla efekt v podobe oživenia výroby chmeľu. Nové druhy piva si totiž vyžadujú okrem klasickej odrody žatecký červenák prevažne americké druhy chmeľu. Práve ony totiž prinášajú nové aromatické prejavy piva. Nielen víno, ale aj pivo môže prekvapiť chuťou čokolády, banánov či manga. Na Slovensku chmeľnice živoria, zostali posledné štyri v okrese Trenčín a Nové Mesto nad Váhom. Možno práve špeciálne pivá by sa mohli stať impulzom aj pre obnovu slovenských chmeľníc.
Rýchlo sa rozširujúcou výrobou špeciálov sa otvára nová éra nielen v konzumácii piva, ale aj v spolupráci remeselných a veľkých pivovarov. Plzenský Prazdroj začal napríklad kooperovať s českým rodinným pivovarom Martina a Adama Matuškovcov. Kým Prazdroj priniesol do piva vyrobeného na počesť stého výročia Československa typickú plnosť ležiakov, tak rodina Matuškovcov sa precíznym chmelením piva postarala o prekvapujúci aromatický prejav piva.
Hlavný prúd v spotrebe piva v Česku aj na Slovensku stále predstavuje pivo plzenského typu. Popri špeciáloch však zreteľne rastie produkcia a predaj miešaných nápojov na báze piva a ovocných štiav, ako aj nealkoholického piva. Výroba radlerov stúpla z 379-tisíc hektolitrov v roku 2014 na 660-tisíc hektolitrov v roku 2017. Očakáva sa, že dlhé horúce počasie, ktoré vládlo na Slovensku tohto roku od apríla do prvej dekády novembra, sa odrazí vo zvýšenej spotrebe všetkých druhov piva. Po dlhom čase by tak padla hranica 72-litrovej spotreby piva priemerne na jedného obyvateľa.