„Úvery sú najviac koncentrované u domácností s nižším príjmom,“ povedal riaditeľ útvaru dohľadu nad finančným trhom v Národnej banke Slovenska (NBS) Vladimír Dvořáček. To môže v budúcnosti spôsobiť obrovské problémy, keďže slovenské domácnosti na rozdiel od západných nemajú také vysoké úspory alebo investície. Prijaté opatrenia NBS na obmedzenie úverov dokázali výraznejšie spomaliť len rast spotrebných úverov a úvery na bývanie za posledný rok vzrástli o 11,5 percenta.
Za prudkým rastom dlhov vidí NBS nedostatok nájomného bývania. Udržanie súčasného tempa totiž v dlhodobom horizonte môže zvýšiť dlhy slovenských domácností zo súčasných 40 percent HDP až nad 100 percent HDP. Pred desiatimi rokmi pritom dlhy slovenských domácností dosahovali len 20 percent HDP.
Pri takto vysokom dlhu je trh príliš citlivý na akékoľvek dvíhanie úrokov a prípadná hypotekárna kríza môže desaťtisíce ľudí obrať o strechu nad hlavou. Aktuálne je priemerný úrok na historicky najnižšej úrovni 1,48 percenta za rok. V takom prípade má 30-ročná hypotéka vo výške 100-tisíc eur mesačnú splátku 344 eur. V prípade, ak sa priemerný úrok vráti na rovnakú úroveň ako v októbri 2018, stúpol by na 4,93 percenta. Pri takto vysokom úroku má 30-ročná hypotéka 100-tisíc eur mesačnú splátku až 533 eur.
Rekordne nízke úroky sú na Slovensku vďaka prebiehajúcemu tlačeniu peňazí zo strany Európskej centrálnej banky. Lenže nových 15 miliárd eur sa posledný raz vytlačí v decembri tohto roku a so samotným zvyšovaním úrokov sa počíta okolo septembra 2019. O pár rokov tak môžu byť úroky oveľa vyššie ako dnes a slovenské domácnosti môžu mať problémy so zvýšenými splátkami úverov na bývanie. Pri hypotékach sa totiž úrok nemení len počas dohodnutej doby fixácie a pri podpise úverovej zmluvy si ľudia najviac vyberajú troj- až päťročnú fixáciu úroku.
Podľa analytikov ministerstva financií z Inštitútu finančnej politiky za prudkým rastom dlhov stojí takzvaná generácia Husákových detí, ktoré objektívne spôsobujú vysoký dopyt po nových nehnuteľnostiach. „Hoci podiel tridsiatnikov v posledných rokoch už klesá, na silný dopyt po nehnuteľnostiach pravdepodobne ešte stále tlačí veková kohorta štyridsiatnikov,“ uviedol analytik Inštitútu finančnej politiky Michal Habrman. Slovensko má zároveň v celej EÚ najväčší počet mladých ľudí vo veku, keď si aktívne riešia vlastné bývanie. „Taktiež patrí medzi krajiny, kde najviac mladých ľudí býva so svojimi rodičmi, čo vedie k preplneným domácnostiam, kde na jednu osobu pripadá iba 1,1 miestnosti,“ dodal Habrman. Analytici vidia riešenie súčasných problémov hlavne vo väčšej štátnej podpore nájomného bývania.
Dlhy ľudí rýchlo rastú napriek viacerým opatreniam zo strany Národnej banky Slovenska. Aktuálne musí mať väčšina ľudí našetrených minimálne 10 percent z ceny nehnuteľností a tento pomer sa s príchodom nového roka zvýši na 20 percent. V roku 2019 môžu finančné domy väčšine klientov predať len hypotéky pokrývajúce 80 percent nákladov na kúpu novej nehnuteľnosti. Napríklad pri byte v hodnote 100-tisíc eur bude hypotéka maximálne vo výške 80-tisíc eur. Výnimku budú mať len nadpriemerne zarábajúci ľudia a cieľom tohto opatrenia je motivovať ľudí k tvorbe vlastných úspor. Zároveň už dnes môžu mať ľudia dlhy maximálne vo výške osemnásobku ich ročného príjmu. Napríklad človek s mesačným príjmom 500 eur v čistom si môže maximálne požičať 67 200 eur.Podľa analýzy NBS môže domácej ekonomike ublížiť aj prípadné odmietnutie znižovania deficitu zo strany talianskej vlády. „Obavy investorov sa zatiaľ významnejšie nerozšírili na ostatné krajiny. Na základe minulých skúseností nemožno toto riziko vylúčiť, pričom potenciálny negatívny vplyv môže byť značný,“ uvádza sa v Správe o finančnej stabilite NBS. V časoch končiaceho tlačenia peňazí sú aktuálne investori ochotní platiť peniaze za možnosť požičať Slovensku. Minulý týždeň v pondelok Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity predala pokladničné poukážky v hodnote 226 miliónov eur za ročný úrok mínus 0,3507 percenta. Výsledkom je, že Slovensko v júli budúceho roka vráti investorom takmer o pol milióna eur menej, ako si požičalo.
Dobrou správou je, že podľa Národnej banky Slovenska domácemu finančnému sektoru neublíži mäkký ani tvrdý brexit. Niektorí ekonómovia pritom práve neriadený odchod Veľkej Británie z Európskej únie považujú za najväčšiu hrozbu pre budúcoročný ekonomický rast. Dôvodom je, že Veľká Británia je druhým najväčším automobilovým trhom v Európe a zo Slovenska na Britské ostrovy vo veľkom vyváža Kia Motors Slovakia. Ťažkosti v budúcom roku tiež môže spôsobiť prípadné vyostrenie obchodnej vojny medzi Spojenými štátmi americkými a Čínou. Aktuálne síce medzi obidvoma krajinami platí 90-dňové prímerie, ale aj prípadná dohoda môže amerického prezidenta Donalda Trumpa orientovať na spustenie obchodnej vojny s Európskou úniou. Starý kontinent sa totiž stále vysokými clami bráni dovozu amerických geneticky modifikovaných potravín.