Inštitút so sídlom v Londýne analyzoval ziskovosť celkovo 6685 uhoľných elektrární po celom svete, ktoré reprezentujú 95 % prevádzkovej kapacity. Zistil, že 42 % celosvetovej kapacity nie je v zisku.
Od roku 2019 by znižujúce sa náklady na obnoviteľné energie či regulačné opatrenia proti znečisťovaniu ovzdušia mali viesť k ďalšiemu rastu nákladov uhoľných elektrární. To spôsobí, že okolo roku 2040 bude v strate zhruba 72 % elektrární na uhlie, uviedla správa Carbon Tracker, ktorú zverejnila agentúra Reuters. Navyše sa očakáva, že približne od roku 2030 bude prevádzka nových veterných a solárnych elektrární lacnejšia, než pokračovanie prevádzky 96 % súčasných a plánovaných elektrární na uhlie, dodáva sa v správe.
V niektorých krajinách, ktoré sú závislé od uhlia, si tak vlády budú musieť vybrať: buď elektrárne uzatvoria, alebo budú produkciu uhlia a ceny elektriny dotovať, alebo ceny elektriny zvýšia. To však poškodí spotrebiteľov a zníži konkurencieschopnosť, dodáva správa Carbon Tracker.