Oproti pôvodnému návrhu by sa malo zvýšiť percento predaja potravín z 10 percent na 25 percent. Odvod by sa tak týkal menšieho počtu obchodníkov. A nemali by ho tak platiť malé a stredné podniky, podnikové predajne. Rovnako by mali byť takto od platby oslobodené prevádzky v malých obciach a obchodné aliancie. Odvod by sa tiež nemal týkať obchodov v najmenej rozvinutých okresoch.
Úľavu by tak dostali napríklad malé dedinské obchodíky siete Coop Jednota, predajne CBA, ale aj reťazec dm drogerie markt.
Znížil by sa tak však výnos z odvodu. Ten mal podľa pôvodných plánov ročne dosiahnuť 150 miliónov eur. Po odrátaní negatívneho vplyvu na daň z príjmov v sume 31,5 mil. eur tak čistý výnos z odvodu vypočítali na 118,5 mil. eur.
Poslanci budú o zákone o osobitnom odvode obchodných reťazcov rozhodovať už na tejto schôdzi parlamentu. Zákon prešiel aj ústavnoprávnym výborom, výborom pre financie a rozpočet, hospodárske záležitosti a výborom pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. A to len s kozmetickými úpravami.
Odvod sa dostal aj do návrhu rozpočtu na budúci rok. Pričom s takmer 119 miliónmi eur sa počíta pre marketingový fond z dielne ministerstva pôdohospodárstva. Ten má podporovať domáce potraviny.
Po zmiernení podmienok je však pravdepodobné, že sa vyberie o niečo menej. Podľa prepočtov národniarov by to malo byť okolo sto miliónov eur.
Výška odvodu má zostať 2,5 percenta. Reťazcom tak stále hrozí, že na novom odvode zaplatia viac ako na dani z príjmov. Odvod sa má totiž na rozdiel od dane platiť z čistého obratu – teda bez odpočítania nákladov, zliav či strát. Vyjsť tak môže aj raz toľko ako doterajšia daň z príjmov.
Obchodníci čakajú na iný návrh
Obchodníci sú stále proti odvodu. "Aj po avizovaných zmenách by mohol mať zákon negatívny sociálny aspekt, keďže by mohlo dôjsť k zvyšovaniu cien za potraviny,“ hovorí predseda Slovenskej alinacie moderného obchodu (SAMO) Martin Krajčovič. Ohrozený by bol však podľa neho aj sociálny dialóg so zamestnancami či investície do služieb zákazníkom. Krajčovič nevylúčil ani rušenie niektorých prevádzok.
"Ak bude zavedený v pôvodnej podobe, pôjde o nepovolenú podporu, porušenie slobody usadzovania sa a slobody pohybu služieb, ako aj porušenie smernice o DPH,“ hovorí Krajčovič. Pozmeňovací návrh by podľa neho ešte prehĺbil diskriminačný charakter zákona. Týkal by sa totiž len vybraných obchodníkov.
"Pokiaľ by sa do návrhu novely v nejakej podobe premietli výnimky založené na veľkosti podnikov a vyňatí predajní v malých obciach, išlo by síce o isté zmiernenie dosahov vo vzťahu k niektorým subjektom, no dosah voči systému Coop Jednota by ostal mimoriadne nepriaznivý,” hovorí riaditeľ obchodnej sekcie Coop Jednota Branislav Lellák. Do skupiny malých a stredných podnikov sa totiž z 26 spotrebných družstiev siete zmestia len štyri najmenšie. Problém pre sieť Coop Jednota to tak podľa Lelláka nevyrieši.
"Väčšina spotrebných družstiev Coop Jednota by sa dostala po zavedení odvodu do straty,” priznáva Lellák. Stačí sa pozrieť na minuloročné hospodárske výsledky a je jasné, že nový odvod vyjde reťazec draho. Na dani z príjmu zaplatil vlani podľa portálu finstat tri milióny eur. Nový odvod by ho však mohol vyjsť aj na 28 miliónov eur.
Proti novému odvodu sú aj odbory či zamestnávatelia. Naopak, stojí si za ním nielen rezort pôdohospodárstva, ale aj farmári. Pracovníci ministerstva vyrátali, že reťazce si na výrobkoch prihadzujú marže aj vyše 100 percent. Do svojich kalkulácií však nezapočítali náklady na mzdy či dovoz tovaru.
Odvod kritizovala aj koaličná strana Most-Híd. Nepozdávalo sa jej, že zasahuje aj malé obchody. Do vzťahov v obchode chce prispieť svojím návrhom na reguláciu marží obchodníkov cez návrh zákona o cenách. Ten má určiť primeraný zisk a primeranú obchodnú prirážku. Zákon zakazuje aj neprimeranú cenu – teda takú, čo nepokryje napríklad výrobné náklady dodávateľa. Vzťahovať by sa to malo hlavne na potraviny.
Posledné slovo bude mať Brusel i ústava
Zákon posúdi aj únia. "Európska komisia dokáže posúdiť len finálnu verziu zákona, ktorý bude definitívne schválený v parlamente,“ hovorí jeden z predkladateľov poslanec SNS Radovan Baláž.
Podobná daň vo výške jedno percento fungovala v estónskom meste Tallinn. Po roku ju zrušila estónska vláda. Definitívne ju zarazil Brusel v roku 2015. Na rovnakej úprave si vylámali zuby aj v Poľsku a Maďarsku. Viaceré reťazce sa teraz súdia s Maďarskom a za zrušenú daň žiadajú kompenzácie.
Nový odvod však nie je podľa odborníčky na dane a partnerky Grant Thornton Silvie Hallovej v súlade s ústavou. Odvod sa má totiž platiť z čistého obratu – nezohľadňuje sa pritom ani to, v akej miere ide o predaj potravín a v akej o iný tovar. Mnohé predajne totiž okrem potravín predávajú aj drogériu či hygienické pomôcky, niekedy napríklad aj riad. Úľavu zákon nedáva ani podľa ekonomickej kondície obchodníka. „Preto aj v prípade, že sa obchodník reálne ocitne v negatívnej finančnej situácii, hoci jeho tržby budú presahovať limity nastavené návrhom zákona, predajcovi vznikne povinnosť odviesť za dané odvodové obdobie príslušný osobitný odvod,“ vysvetľuje Hallová.