Na pondelkovej konferencii o európskej hospodárskej integrácii (CEEI) to uviedol člen Výkonnej rady Európskej centrálnej banky (ECB) Benoit Coeuré. Krajiny bývalého komunistického bloku na východnom okraji sa tri desaťročia po páde železnej opony stále snažia dohnať bohatšie krajiny a niektoré populistické strany sa stávajú viac nepriateľské voči únii, aj keď podpora EÚ zostáva široká.
„Pokiaľ tu nebude dôveryhodný výhľad toho, že krajiny s nižšími príjmami to čoskoro doženú, je tu riziko, že ľudia žijúci v týchto krajinách sa začnú pýtať na pravé výhody členstva v EÚ alebo v menovej únii,“ uviedol Coeuré. „Takéto pochybnosti by boli obzvlášť znepokojujúce v nestabilnom svete, v ktorom v súčasnosti žijeme.“
Dôvera v EÚ klesá v niektorých krajinách východnej Európy, ako je Maďarsko a Bulharsko. Prevažná väčšina obyvateľov východných členských štátoch EÚ však stále uvádza, že ich krajina ťaží z členstva, ukázal výskum vykonaný EÚ.
Hlavnými problémami podľa Coeurého sú veľký pokles dynamiky rastu produktivity a nedostatok kapitálu. Ďalej sa znižuje aj miera investícií a hrozí, že prepad priamych zahraničných investícií možno nebude dočasný, ako si niektorí myslia, pretože firmy teraz prehodnocujú možnosti, ako investovať, upozornil Coeuré.
Mzdy v regióne sú na vzostupe, čo firmám obmedzuje možnosti, že by mohli usporiť na nákladoch. Firmy tak teraz viac spoliehajú na automatizáciu, ktorá by nahradila pracovnú silu.
Zjednodušujú tiež svoje hodnotové reťazce, aby obmedzili riziká narušenia celého procesu od výroby až po distribúciu konečnému zákazníkovi, čo znižuje potrebu investovať na východe.
Podľa Coeurého Európa môže a mala by pomôcť tromi spôsobmi. Po prvé je to poskytnutím trhu, ktorý umožní, aby rozvoj nových priemyselných odvetví bol ziskový.
Po druhé smerovaním financií do sektorov a krajín, kde môže byť kapitál využitý čo najproduktívnejšie.
A za tretie poskytnutím priamej finančnej pomoci, ktorá by posilnila zbližovanie, a podporou reformných snáh jednotlivých národných vlád, uviedla agentúra Reuters.