Súmostie bude pozostávať zo západného predmostia, z dvoch hlavných mostov a východného predmostia. „Západné predmostie (premosťuje priesakový kanál a Jarovecké rameno) bude s celkovou dĺžkou mostných polí 785 metrov,“ informuje konzorcium Obchvat Nula, ktoré je zodpovedné za výstavbu a tridsaťročnú prevádzku diaľnice D4 spolu s rýchlostnou cestou R7.
Východné predmostie premosťuje inundačné územie, priesakový kanál a Biskupické rameno. Dĺžka jeho mostných polí dosiahne 1 250 metrov. Medzi nimi sa bude nachádzať dvojica hlavných mostov. Dlhší z nich bude premosťovať kanoistickú a veslársku dráhu s celkovou dĺžkou mostných polí 470 metrov. Ponad samotný Dunaj povedie hlavný most s dĺžkou 430 metrov. „Dva susediace mosty majú vždy jeden spoločný mostný pilier,“ informuje konzorcium. Celková dĺžka súmostia tak dosiahne 2 935 metrov.
Konzorcium Obchvat Nula použije na výstavbu súmostia dve odlišné technológie. Na hlavné mosty vedúce ponad veslársku dráhu Veľký Zemník a Dunaj bude použitá „letmá betonáž“. Výstavbu východného a západného predmostia konzorcium zrealizuje prostredníctvom dvojice výsuvných skruží.
„Na výstavbu dunajského súmostia bude použitá oceľová konštrukcia výsuvnej skruže. Samotná konštrukcia má dohromady hmotnosť 1 200 ton, použité budú dve, čiže budú vážiť 2 400 ton. Ide o jednu z najväčších oceľových skruží na svete,“ povedal počas minulotýždňového kontrolného dňa na stavbe Michal Lešňovský, zástupca koncesionára Obchvat Nula.
Most verzus príroda
„Toto zariadenie je vhodné na výstavbu mostov, kde nie je možné využívať priestor pod mostom v jeho celej dĺžke – ako napríklad v našom prípade územia s vysokým stupňom ochrany prírody. Ide o jednu z najmodernejších konštrukcií svojho druhu na svete. Skruž je riadená vlastným počítačovým systémom, ktorý zabezpečuje jej nastavenia v rôznych štádiách použitia,“ informuje konzorcium. Výsuvná skruž je samohybným zariadením, ktoré sa spolu s podveseným debnením postupne vysúva z jedného mostného poľa do nasledujúceho.
„Takto je možné v jednom zábere zhotoviť – betónovať nosnú konštrukciu mosta v dĺžke jedného mostného poľa (67,5 metra, resp. 70 metrov). Nosná konštrukcia mosta bude mať konštantnú výšku 4,3 metra,“ dodáva konzorcium. Skružou sa má podľa jeho slov postaviť komorové jadro nosnej konštrukcie mosta, ktoré bude mať v prvej fáze šírku 16,3 metra. Po dokončení tejto fázy dôjde k demontáži výsuvnej skruže. Výstavba nosnej konštrukcie mosta bude pokračovať v druhej fáze, keď sa rozšíri na šírku 35 metrov. Pomocou vzpier sa vyformuje konečný vzhľad mosta.
Kritika obrovských konštrukcií vo vode
Za vzhľad mosta je zodpovedný samotný koncesionár po odsúhlasení ministerstvom dopravy. Stavba je realizovaná podľa žltej knihy FIDIC metódou naprojektuj a postav. Predmetom kritiky sa stali dva piliere umiestnené priamo v Dunaji. „Dva piliere boli zmenené na obrovské konštrukcie. Na hladine majú šírku päťposchodového domu a dĺžku polovice futbalového ihriska. Pod hladinou je na 26 betónových pylónoch prietočná časť. Toto je vhodné na stojacu alebo pomaly tečúcu vodu a nie pre Dunaj s rýchlosťou toku 1,3 metra za sekundu,“ povedal v septembri Vladimír Mišík z Asociácie bratislavských vodáckych klubov.
„Technické riešenie s 2 piliermi v hlavnom toku rieky Dunaj korešponduje s pôvodným riešením navrhovaným v dokumentácii pre územné rozhodnutie a následne i v dokumentácii pre stavebné povolenie,“ reagoval koncesionár.
Vodiči sa na most zo západnej strany dostanú krátko po prekročení slovenských hraníc v smere od Rakúska, prípadne po prejazde križovatky Jarovce, kde sa stretávajú diaľnice D4 a D2. Po križovatke Jarovce diaľnica D4 južne minie Petržalku a súmostím preklenie Jarovecké rameno, Veľký Zemník, Dunaj a Biskupické rameno. Na východnom brehu Dunaja bude pokračovať juhovýchodne smerom od Slovnaftu, kde vznikne križovatka diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7 s názvom Ketelec.
Skruža na výstavbu mosta je svetový unikát. Môžete si ju pozrieť na nasledujúcom videu
Diaľnica D4 následne povedie ponad cestu prvej triedy I/63 medzi Podunajskými Biskupicami a Rovinkou. Z východnej strany obíde Letisko M. R. Štefánika, v križovatke Ivanka Sever podíde existujúcu diaľnicu D1, severovýchodne obíde Vajnory a v rámci aktuálneho projektu skončí na začiatku bratislavskej mestskej časti Rača.
V roku 2020 bude možno hotová len R7
Výstavba diaľnice D4 mešká. Podľa pôvodných plánov mala byť spolu s časťou rýchlostnej cesty R7 hotová koncom roka 2020. Koncesná zmluva nezakotvuje žiadne míľniky stavby okrem jej samotného dokončenia. Minister dopravy Árpád Érsek (Most-Híd) tvrdí, že rezort dopravy robí všetko preto, aby bola načas dokončená aspoň rýchlostná cesta R7, ktorá aktuálne vzniká medzi Bratislavou a Holicami. Bez toho, aby sa rýchlostná cesta napojila na fungujúcu diaľnicu D4, privedie do mesta priamo na Bajkalskú ulicu a Prístavný most veľký počet áut, vďaka čomu sa kolóny presunú bližšie k mestu.
Výstavba časti diaľnice D4 spolu s časťou rýchlostnej cesty R7 prebieha v jednom balíku zo súkromného kapitálu formou PPP projektu. Konzorcium Obchvat Nula vedené španielskou spoločnosťou Cintra ponúklo v tendri najnižšiu cenu za výstavbu a 30-ročnú prevádzku 59,1 kilometra diaľnic vo výške 1,9 miliardy eur. Štát očakával, že hodnota PPP projektu dosiahne 4,5 miliardy eur.
Koncesná zmluva bola podpísaná v roku 2016. Koncesionár mal problémy so zabezpečením dostatočného množstva subdodávateľov. Štát meškal so stavebnými povoleniami pod niektorými úsekmi. Rezort dopravy tvrdí, že koncesionár nezačal s prípravou zmien tak skoro, ako mohol. V budúcnosti sa počíta s dokončením diaľnice D4 prostredníctvom tunela Karpaty až do Záhorskej Bystrice.