Rozpočtový cieľ na rok 2019 sa totiž postupne revidoval z plánovaného prebytku 0,2 % hrubého domáceho produktu (HDP) podľa návrhu rozpočtu na roky 2017 až 2019 na 0,1-percentný schodok v aktuálnom návrhu rozpočtu. „Zhoršenie cieľa o 0,3 % HDP, spolu s aktualizáciu odhadu daní a odvodových príjmov o 1,1 % HDP, novými legislatívnymi príjmovými opatreniami a poklesom výdavkov na spolufinancovanie, umožnilo realizovať dodatočné výdavky verejnej správy v celkovej výške 1,7 % HDP,“ konštatuje rada.
Ministerstvo financií však pripomína, že návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2019 až 2020 spĺňa kritériá Paktu stability a rastu a taktiež rešpektuje vládny program. „Na horizonte rozpočtu cielime prebytkové hospodárenie a už na budúci rok by Slovensko malo mať takmer vyrovnaný rozpočet. Každé jedno číslo výsledkov hospodárenia a očakávaného vývoja predstavuje historický rekord,“ uvádza v reakcii na hodnotenie rozpočtovej rady rezort financií.
Rozpočtová rada takisto identifikovala voči vládou avizovaným rozpočtovým cieľom, ktorými sú postupné zlepšovanie bilancie verejných financií z budúcoročného deficitu 0,1 % HDP až k 0,2-percentnému prebytku v roku 2021, riziká pre roky 2019 a 2020 na úrovni 0,6 % HDP. „To by v prípade ich naplnenia znamenalo, že dosiahnutie strednodobého rozpočtového cieľa v roku 2019 a vyrovnaného rozpočtu v roku 2020 bude možné len prijatím dodatočných opatrení,“ konštatuje v hodnotení RRZ.
Väčšina radou identifikovaných rizík, napríklad v oblasti nárastu miezd vo verejnej správe, ktorý nie je zahrnutý v rozpočtových kapitolách, či v oblasti spolufinancovania k eurofondom, je krytá masívnymi rozpočtovými rezervami, ktoré dosahujú od 1,5 mld. eur v roku 2019 do 2,4 mld. eur v roku 2021. Nad ich rámec však rada identifikovala dodatočné riziká v objeme 577 mil. eur, teda spomínaných 0,6 % HDP. Polovicu z nich v sume 297 mil. eur pre budúci rok identifikovala v oblasti nedaňových príjmov, kde hovorí napríklad o nedostatočne vysvetlených vyšších príjmoch z dividend, či nešpecifikovanom výnose z predaja majetku.
Ďalšie riziká rada vníma okrem iného v podhodnocovaní výdavkov subjektov verejnej správy. Časť rizík vníma aj v sektore zdravotníctva. Zo strednodobých rizík rada spomína napríklad možné korekcie súvisiace s nezrovnalosťami pri čerpaní eurofondov, či nákupy vojenskej techniky, ktoré nie je možné podrobne posúdiť kvôli ich utajenému režimu.
Radou pomenované riziká sa podľa ministerstva financií a v konečnom dôsledku vo finálnych výsledkoch hospodárenia prejaviť vôbec nemusia. „Riziká, ktoré v minulosti pomenovala rozpočtová rada, nepriniesli vo výsledku zhoršenie hospodárenia verejnej správy. Podobne postupuje aj teraz. Ministerstvo financií si však za predloženým rozpočtom stojí a považuje stanovené ciele za realistické,“ reaguje ministerstvo.
Kabinet Petra Pellegriniho v navrhovanom rozpočte predpokladá aj znižovanie dlhu z tohtoročnej odhadovanej úrovne 48,7 % HDP na 44,8 % HDP v roku 2021, čím by sa podľa rozpočtovej rady dlh dostal mimo sankčných pásiem dlhového limitu v roku 2018 a mal by sa udržať mimo nich počas celého rozpočtovaného horizontu. A to aj napriek postupnému klesaniu hraníc dlhového limitu od roku 2018. Pre tento výhľad však rozpočtová rada vníma pre roky 2019 až 2021 riziko mierneho prekročenia prvej hranice dlhovej brzdy.
Samotný rozpočet na rok 2019 pritom podľa rozpočtovej rady prispeje k zlepšeniu dlhodobej udržateľnosti verejných financií, pre nasledujúce roky to však neplatí. „Ciele v rokoch 2020 a 2021, ktoré zhoršujú hospodárenie vlády v porovnaní so scenárom nezmenených politík, budú viesť naopak k celkovému zhoršeniu dlhodobej udržateľnosti,“ uvádza RRZ.