Úprava dostala zelenú už v návrhu štátneho rozpočtu pre budúci rok. Počíta sa na ňu so sumou 30 miliónov eur. Rovnaká suma by mala putovať poľnohospodárom aj budúce roky. Uhrádzať sa však nebude všetko, ale len 0,347 eura na liter spotrebovaného paliva.
Aktuálne sa cena nafty na čerpacích staniciach pohybuje podľa Štatistického úradu v priemere okolo 1,3 eura za liter. Farmári síce majú ako veľkí odberatelia určité zľavy, no podpora od štátu pokryje len štvrtinu nákladov na palivá.
"Každé euro dokáže farmárovi pomôcť,“ hovorí riaditeľ obchodného úseku PD Vajnory Igor Hraško. Výkupné ceny mlieka totiž podľa neho nepokrývajú náklady pri jeho výrobe. Rovnako je to pri pestovaní plodín. "Ak hospodárime jedna k jednej, tak nemáme z čoho investovať,“ hovorí. Na nové traktory, techniku, ľudí či chladiace systémy do maštalí pre kravy tak družstvám nezostáva. Problém vidí Hraško aj v byrokracii. Tá bola obrovská pri podobnom opatrení aj v minulosti.
"Človek si potom dvakrát zváži, či sa do toho pustí, aby získal pár šupov navyše,“ hovorí. Zdá sa mu, že ak to pôjde cez platobnú agentúru, mohlo by to byť predsa len o niečo jednoduchšie. No aj tak tu hrozí duplicita dokladovania. Platobná agentúra si totiž stále nevie overiť, či žiadateľ v nejakej výzve spĺňa podmienky aj pre ďalšiu. Farmár tak musí predkladať rovnaké doklady viackrát.
V minulosti bola zelená nafta neslávne známa zneužívaním u niektorých špekulantov. Tomu sa dá podľa Hraška zabrániť len "transparentným a zrozumiteľne nastaveným systémom“. Vždy sa však podľa neho nájdu aj takí, čo to budú skúšať.
Zelenú naftu sľúbil farmárom minister financií Peter Kažimír ešte začiatkom tohto roka. Reagoval vtedy na ponosy farmárov, keďže do rozpočtu pre tento rok schválila vláda štátnu pomoc pre odvetvie len vo výške jeden milión eur. Peniaze na opatrenie však podmienil práve prísnejším nastavením dotácie.
"Pokiaľ sa má agropotravinárske odvetvie viac rozvíjať a byť konkurencieschopné v porovnaní s okolitými krajinami, je potrebné priniesť do odvetvia viac finančných zdrojov,“ vysvetľuje hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jana Holéciová. Podpora by mala podľa nej smerovať hlavne do živočíšnej a špeciálnej rastlinnej výroby.
Národniari chcú cez zelenú naftu odľahčiť domácu prvovýrobu od nákladov na palivá. „Ide o systémové opatrenie, kde podpora nebude závislá od možností štátneho rozpočtu, ale bude naviazaná na skutočne spotrebovaný minerálny olej v poľnohospodárskej prvovýrobe,“ hovorí jeden z predkladateľov, poslanec za SNS Tibor Bernaťák.
Prideľovanie peňazí farmárom bude mať pod palcom Poľnohospodárska platobná agentúra (PPA). Tá bude vypisovať výzvy, ale aj určovať takzvaný normatív, čiže to, o koľko si môžu farmári maximálne požiadať v tej-ktorej výzve. To by malo podľa Bernaťáka aj zabrániť zneužívaniu podpory. V systéme PPA bude totiž možné zistiť, koľko daný subjekt naozaj pestuje plodín a koľko zvierat chová.
O prísnej špecifikácii opatrenia hovorila aj ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná. Peniaze majú ísť len tým, čo produkujú nedostatkovejšie plodiny, vyhlásila po schválení štátneho rozpočtu na vláde. Podporu by tak nemali dostať pestovatelia repky či slnečnice.