Slovensko v roku 2016, čo je najnovší dostupný údaj z Eurostatu, vyčlenilo na výskum a vývoj 0,79 % HDP. V rámci krajín V4 je tak slovenská úroveň týchto výdavkov najnižšia. „Bližšie k cieľu EÚ sú Česi s 1,68 % HDP, za nimi nasledujú Maďari (1,21 % HDP) a potom Poliaci (0,97 % HDP),“ vyčíslila Muchová. Európskym cieľom vo výdavkoch na výskum a vývoj je pritom podľa analytičky hranica 3 %.
Výdavky do tejto oblasti v pomere k obyvateľstvu jednotlivých krajín predstavovali v roku 2016 na Slovensku 118 eur. V Českej republike to bol podľa Muchovej viac ako dvojnásobok, konkrétne 281 eur na obyvateľa. Z krajín V4 sa na výskum a vývoj použilo menej peňazí v prepočte na obyvateľa iba v Poľsku, a to 108 eur.
„Pritom v tom istom roku sa napríklad vo Švédsku na výskum a vývoj použilo až 1537 eur na obyvateľa či v susednom Rakúsku 1255 eur na obyvateľa,“ podotkla.
Výdavky na vedu a výskum majú podľa analytičky vplyv aj na tzv. odliv mozgov zo Slovenska do zahraničia. „Cesta podpory kvalitného výskumu a vývoja, ako aj školstva, by nám mohla pomôcť napredovať v inováciách a prispievať k udržateľnému ekonomickému rastu, ktorý zvyšuje životnú úroveň obyvateľov,“ skonštatovala Muchová.