Virtuálne a skutočná ťažba sú si pritom podobnejšie, ako by si ktokoľvek pomyslel, poznamenal server denníka The Guardian.
Vedci spočítali, že ťažba bitcoinu spotrebuje na vygenerovanie jedného doláru približne 17 megajoulov (MJ) energie, zatiaľ čo ťažba medi štyri, zlata päť a platiny sedem MJ. Podobne je to aj s ďalšími kryptomenami, pri ťažbe meny ethereum sa získa dolár pri spotrebe siedmich MJ a u Monera je to 14 MJ. Všetky tieto meny si ale vedú výborne v porovnaní s hliníkom, ktorého ťažba vygeneruje jeden dolár pri spotrebe 122 MJ.
Ťažba je proces, pri ktorom sa kontrolujú a potvrdzujú transakcie v sieti. Špeciálny počítačový program sa napojí na kryptomenovú sieť, spracováva prichádzajúce informácie a rieši pri tom zložitú matematickú úlohu. V jednej chvíli na nej pracujú počítače všetkých takzvaných ťažiarov. Ten, ktorého počítač vyrieši úlohu ako prvý, získa odmenu. Ostatní ťažiari majú smolu a musia začať riešiť novú úlohu.
Kým odmena môže byť len virtuálna, energetické náklady sú veľmi reálne. Bolo zistené, že sieť ťažiarov bitcoinu spotrebuje za jeden rok viac energie ako celé Írsko a že vyprodukuje rovnaké ročné emisie uhlíka ako jeden milión transatlantických letov.
Nová štúdia je prvou, ktorá posudzuje energetickú náročnosť ťažby pripadajúcej na vytvorenie hodnoty jedného dolára. Autori chcú podnietiť diskusiu o adekvátnosti a udržateľnosti nárokov na energiu. Do úvahy je pritom nutné vziať aj cenové výkyvy, ale napríklad aj skutočnosť, že pri ťažbe kryptomeny v Číne vzniká štvornásobné množstvo emisií oxidu uhličitého než pri ťažbe kryptomeny v Kanade.