Pre východoeurópske krajiny, ktoré sa obzerajú po eure, sa tak práve posúvajú ciele.
Bulharsko je poslednou bývalou komunistickou krajinou, ktorá má na dohľad jednotnú menu. V auguste vláda v Sofii schválila plán zavedenia spoločnej meny, ktorý počíta so vstupom do mechanizmu výmenných kurzov ERM-2, tzv. čakárne na členstvo v eurozóne a bankovej únii, do konca júna 2019. Bolo pritom nútené akceptovať prísnejšie podmienky ako predchádzajúci uchádzači o euro. A ministri financií krajín eurozóny uviedli, že nové podmienky sa budú uplatňovať aj vtedy, keď sa budú o vstup uchádzať Chorvátsko a Rumunsko.
Bulharsko už teraz spĺňa formálne kritériá pre prijatie eura a dúfalo, že požiada o vstup do ERM-2 už toto leto. No po dlhových problémoch v Grécku a škandáloch s praním špinavých peňazí v pobaltských krajinách musela bulharská vláda akceptovať ďalšie požiadavky. Tie zahŕňali spoluprácu s bankovou úniou a kroky na potlačenie korupcie.
Pri predchádzajúcich žiadostiach o zavedenie spoločnej meny eurozóna zatvárala oči pred kvalitou inštitúcií a ich riadením, čo čiastočne spôsobilo európsku dlhovú krízu, uviedol Lorenz Unger, analytik spoločnosti BMI Research. Po sprísnení prístupových kritérií však bude eurozóna posudzovať aj bankový dohľad, inštitucionálnu a reálnu konvergenciu uchádzačov o členstvo, dodal.
Nové vstupné podmienky sa tak určite budú vzťahovať aj na Chorvátsko, ktoré minulý týždeň zopakovalo, že sa chystá vstúpiť do ERM-2 do roku 2020.
Rumunsko však nie je vo svojich plánoch tak ďaleko. A aj v jeho prípade panujú obavy z korupcie, čo je problém, ktorý drží oba susedné štáty (Rumunsko a Bulharsko) mimo schengenského priestoru. Ďalšie obavy v prípade všetkých troch uchádzačov vyvolávajú rozdiely v bohatstve v porovnaní s majetnejšími krajinami EÚ. Preto blok naliehavo vyzýva Bulharsko, svojho najchudobnejšieho člena, aby zabezpečilo trvalo udržateľnú ekonomickú konvergenciu, s čím sa napríklad pobaltské štáty nestretli, keď žiadali o vstup do ERM-2.