Slovenskí farmári: jeden čihi, druhý hota

Zjednocovanie kroku medzi západnou a východnou časťou Európskej únie, a to aj v otázke riadenia rizík v poľnohospodárstve, rezonovalo na medzinárodnej konferencii v Bratislave. Prišiel na ňu európsky komisár pre poľnohospodárstvo Phil Hogan, ktorý na stretnutí s rôznymi prúdmi slovenských poľnohospodárov čelil vecným otázkam zo života roľníckej komunity.

19.10.2018 06:00
debata (10)

Sucho, povodne, nečakané silné mrazy skúšajú čoraz viac poľnohospodárov v celej Európe. Už nie sú výnimočným úkazom, ktorý zničí úrodu raz či dva razy za desaťročie, ale katastrofy prichádzajú v čoraz hustejších intervaloch. Aj to bol dôvod, ktorý priviedol Hogana do Bratislavy, kde spolu za účasti odborníkov z OECD a najväčšej európskej organizácie poľnohospodárov COPA COGECA hľadali efektívnejšie nástroje.

Eurokomisár pre poľnohospodárstvo a rozvoj... Foto: TASR, Pavol Zachar
Phil Hogan, Gabriela Matečná Eurokomisár pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Phil Hogan a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná na rokovaní v Bratislave.

Slovensko potrebuje systémové riešenia. Stačí spomenúť dve studené jari 2016 a 2017, ktoré miestami totálne poničili úrodu v sadoch a viniciach, k tomu sa na juhozápade pripojilo sucho, pričom vláda našla pre obilninárov z juhu zdroje na odškodnenie až túto jeseň. Sú krajiny, povedzme ako Rakúsko, Nemecko alebo Holandsko, kde sa s rizikami ráta, majú vybudované rizikové fondy a odškodnenie sa nerieši systémom ad hoc ako na Slovensku. Vláda v Bratislave hľadá zdroje v štátnom rozpočte, až keď sa dokáže katastrofický charakter škôd.

O zriadení rizikového fondu na Slovensku sa intenzívne diskutuje už dva roky. S riešením problému už nemožno otáľať, uvedomuje si to rezort, vláda aj poľnohospodárska samospráva. A samozrejme aj Brusel.

Komisár Phil Hogan povedal, že do roku 2050 pribudne na planéte 30 percent nových obyvateľov, ktorých bude musieť ktosi nakŕmiť. Aj to je dôvod, prečo chce únia, aby všetky členské krajiny cieľavedome riadili riziká plynúce z neočakávaných katastrof, v pozadí ktorých môžu byť aj klimatické zmeny.

Komisár nebol konkrétny

Komisár v Bratislave však odpovedal skôr vo všeobecnej ako konkrétnej rovine. V tejto chvíli ešte nie je stále jasné, aká bude definitívna podoba Spoločnej poľnohospodárskej politiky, kde musí dôjsť k dohode v trojuholníku Rada ministrov, Európsky parlament a Európska komisia. S veľkou pravdepodobnosťou nastane krátenie rozpočtu

Komisár nezabudol pripomenúť, že Brusel musí brať ohľad na riešenie rizík, pretože farmári nevyrábajú len potraviny, starajú sa aj o ostatné verejné statky, ktoré vytvára poľnohospodárstvo. Na otázku Pravdy, že Slovensko by mohlo vyprodukovať na svojom území potraviny, ktoré by uživili o jeden milión viac obyvateľov, len by potrebovalo uvoľniť ruky, teda financovať viac výrobu a nie mulčovanie, komisár odpovedal, že poľnohospodárstvo v EÚ je predsa trhovo orientované.

EÚ má podľa Hogana ročný prebytok v agropotravi­nárstve 40 miliárd eur, zameriava sa na produkciu kvalitných potravín a nápojov, ktoré si žiada najmä stredná vrstva. Slovensko však má z budúcej SPP obavy, ktoré na stretnutí s Hoganom neskrýval predovšetkým predseda najsilnejšej samosprávnej organizácie Emil Macho, šéf Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Prvou obavou SPPK je rozpočet a druhou zámer Európskej komisie zaviesť povinné stropovanie pre veľké poľnohospodárske podniky. Tie však na Slovensku zabezpečujú 80 percent produkcie. Hogan Machovi odvetil, že lopta je teraz na strane Európskeho parlamentu. Do jari budúceho roka by sa mala zrodiť už spomínaná dohoda medzi europoslancami, Radou ministrov poľnohospodárstva a Európskou komisiou.

Hogan musel byť zo stretnutia so slovenskými poľnohospodármi jemne povedané prekvapený, lebo čo samosprávny prúd, to iný názor na riešenie niektorých závažných a kľúčových tém ďalšieho rozvoja slovenského poľnohospodárstva. Pokojne si mohol postaviť aj otázku, čo vlastne Slováci chcú, keď jeden ťahá čihi a druhý hota.

Karty na stôl

Lucia Gallová sa v mene malých aj mladých farmárov opýtala, aký názor má eurokomisár v rámci SPP na sebestačnosť jednotlivých členských krajín. Odpoveď na túto otázku nedostala. Pokiaľ išlo o podporu malých farmárov, posťažovala sa, že na Slovensku mali podľa nej dostať ani nie 5 miliónov eur, pritom do odvetvia už malo natiecť 8,5 mld. eur.

Hogan v odpovedi zdôraznil, že EK je za podporu malých a stredných farmárov. Brusel navrhol SR aj ČR redistribučnú schému podpôr, ale ani jedna krajina to podľa neho nevyužila.

Predsedníčka Agrárnej komory Slovenska Helena Patasiová, ktorá zastupuje poľnohospodárov z južného pásu Slovenska, uvítala konferenciu, ktorá mala priniesť viac svetla do riadenia rizík. Práve južné Slovensko bolo postihnuté mrazmi a suchom za posledné tri roky najviac, preto sa dožadovala nie ad hoc, ale systémových riešení.

Lenže na ne treba peniaze. Ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná vo štvrtok opätovne zdôraznila, že zdroje do budúceho Rizikového fondu by mali natiecť z mimoriadneho odvodu z obchodných reťazcov. Od nedávneho zverejnenia návrhu sa však strhla okolo odvodu búrlivá diskusia. S odvodom nesúhlasia ani nadnárodné reťazce, ani domáce.

Matečná je za systémové riešenie, niekto však fond musí finančne naplniť. Bude čestné, keď všetky zainteresované strany vyložia karty na stôl, schladia emócie a budú hľadať spôsoby, ako naozaj horúci problém s čoraz viac nevyspytateľným počasím vyriešiť.

Vždy, keď ide o peniaze a mieru financovania, vynorí sa problém, kto a do akej miery to zacvaká. Patasiová v diskusii s Hoganom povedala, že Brusel by mal prihliadať na to, ako spravodlivo rozdeľuje peniaze. Rakúsko napríklad ťaží z toho, že 92 percent územia má v sťažených prírodných podmienkach, čo sa prejavuje zvýšenou základnou sadzbou z európskych zdrojov. Rakúski farmári dostávajú 500 eur na hektár, slovenskí, ktorí hospodária v sťažených podmienkach, musia dbať na ochranu podzemných vôd, neprehnojovať pôdy atď., ale dostanú podľa šéfky AKS len necelých 300 eur na hektár.

Pätnásť rokov sa opakujúca otázka, kedy bude podporná politika v EÚ spravodlivá tak pre západnú, ako aj východnú časť EÚ, nebola samozrejme vo štvrtok vyriešená. Dostala sa len do ďalšieho kola. Poľnohospodárske Slovensko by si malo ujasniť, čo je v množstve boľavých otázok preň najdôležitejšie.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 10 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #poľnohospodárstvo