Nová legislatíva by nemala podľa hovorkyne Mosta-Híd Kláry Debnár postihovať malých a stredných obchodníkov. "Ak sa chceme postaviť za domácich potravinárov, mali by sme to urobiť tak, aby to nepocítili ani koneční spotrebitelia vo forme vyšších cien, ani samotní potravinári v podobe nižších výkupných cien,“ povedala Debnár. Práve výkupné ceny sú totiž podľa nej už teraz často nižšie ako oprávnené náklady výrobcov. Pôvodne koalícia Smeru, SNS a Mosta-Híd návrh na politickej úrovni odobrila. Po reakcii obchodníkov však môžu nastať zmeny.
Most-Híd chce situáciu riešiť cez nastavenie vyváženého vzťahu medzi reťazcami a domácimi producentmi potravín. „Legislatívne by sa mala posilniť kontrola reťazcov pri cenotvorbe vo vzťahu k ich dodávateľom. Náš návrh pôjde týmto smerom,“ avizovala Debnár.
Zákon o osobitnom odvode obchodných reťazcov z dielne národniarov zavádza 2,5-percentný odvod z ich čistého obratu. Obchodníci by však takto do štátnej kasy museli zaplatiť aj dvakrát viac, ako platia doteraz na daniach z príjmu.
Rezort pôdohospodárstva si však za odvodom stojí. Práve z takto vyzbieraných peňazí by mal byť financovaný napríklad aj marketingový fond na podporu domácich potravín. S odvodom počíta aj návrh rozpočtu na budúci rok. Vybrať by sa na ňom malo 159 miliónov eur.
Ministerstvo pôdohospodárstva viní reťazce z privysokých obchodných prirážok. Tie sa podľa prepočtov rezortu pohybujú pri niektorých tovaroch aj na vyše 100 percentách. "Obchodná prirážka by mala byť úmerná k pridanej hodnote, ktorú konkrétny segment v agropotravinárskom sektore vygeneruje,“ vysvetľuje hovorca ministerstva pôdohospodárstva Vladimír Machalík. Množstvo slovenských dodávateľov predáva svoje výrobky na hranici výrobných nákladov, dodáva.
Reťazce ministerské prepočty odmietajú. „Nemám vedomosť, odkiaľ ministerstvo čerpalo predajné ceny, ale naša štandardná cena všetkých spomenutých produktov v Lidli je výrazne nižšia,“ hovorí konateľ spoločnosti Lidl zodpovedný za oblasť nákupu Martin Nagy. Upozornil, že prirážku nemožno stotožniť so ziskom z predaja. Nezohľadňuje totiž žiadne náklady na dopravu, mzdy zamestnancov, energie či investície.
Marže slovenských obchodníkov sa podľa prezidenta Zväzu obchodu Martina Katriaka pohybujú v priemere okolo 24 až 25 percent. Priemerná konečná ziskovosť domácich reťazcov je však podľa Katriaka len okolo jedného percenta. Obchodníci pre odvod varujú pred zatváraním predajní či zvyšovaním svojich cien.