Momentálne vedením agentúry Biely dom poveril Andrewa Wheelera. V minulosti ako lobista pracoval pre uhoľný priemysel a snažil sa zrušiť environmentálne regulácie predchádzajúcej vlády demokrata Baracka Obamu.
Máme málo času
Najnovšia správa o stave klimatických zmien hovorí, že je potrebné čo najrýchlejšie obmedzovať emisie skleníkových plynov. Vedci z Medzivládneho panelu OSN pre klimatické zmeny (IPCC) tento týždeň varovali, že ľudstvo má čas niečo s tým robiť do roku 2030.
USA po vedením Trumpa však ešte vlani vystúpili z Parížskej dohody, ktorú vyrokovali štáty v roku 2015. Dokument nastavuje ciele krajín v oblasti boja s klimatickými zmenami. Vlády sa dohodli, že udržia zvyšovanie globálnej priemernej teploty výrazne pod dvoma stupňami Celzia v porovnaní s predindustriálnou úrovňou a že budú pokračovať v úsilí o obmedzenie tohto zvyšovania na 1,5 stupňa Celzia.
"Posledná správa IPCC nemôže prekvapiť nikoho, kto sleduje vedecký výskum. Mne sa zdá dokonca optimistická,“ reagoval pre Pravdu Ravi Rajan, profesor environmentálnych štúdií na Kalifornskej univerzite v Santa Cruze.
"Kolektívne stojíme nad priepasťou a cena za našu nečinnosť sa každým dňom zvyšuje. Podľa mňa sú najväčším problémom neandertálsky prístup Trumpovej vlády, loby priemyslu fosílnych palív, ktorú nikto neberie na zodpovednosť, a zámerná ignorancia veľkého počtu ľudí v strednej triede, ktorí v Amerike volia popieračov klimatických zmien. Zvyšok sveta sa už prebudil a je pripravený konať,“ myslí si Rajan.
Koho to zaujíma?
Trump ešte v roku 2012, keď nebol prezident, na sociálnej sieti Twitter napísal, že koncept globálneho otepľovania vytvorili Číňania, aby americký priemysel nedokázal byť konkurencieschopný. Napriek tomu, že vládca Bieleho domu odmietol Parížsku dohodu, USA by predsa len mohli obmedziť emisie skleníkových plynov. K tomu sa totiž zaviazali viaceré veľké americké mestá a štáty. Expert na environmentálnu politiku Michael Kraft však upozorňuje, že Spojené štáty stále venujú tejto téme primálo pozornosti.
Cez Floridu sa pritom práve prehnal hurikán Michael, jedna z najsilnejších búrok, aká kedy zasiahla USA. Podľa magazínu Atlantic budú vedci až o niekoľko mesiacov vedieť, aký vplyv mali na hurikán klimatické zmeny. Ale to, ako rýchlo Michael narástol do ničivého monštra, sa s najväčšou pravdepodobnosťou dá pripísať zvyšujúcej sa hladine oceánu a mimoriadne teplým vodám v Mexickom zálive."Napriek rekordným búrkam, ktorých sme boli svedkami za posledným šesť mesiacov, nie sú klimatické zmeny jednou z veľkých tém blížiacich sa volieb,“ uviedol pre Pravdu Kraft, ktorý pôsobí na Wisconsinskej univerzite.
Američania budú už 6. novembra vyberať celú Snemovňu reprezentantov a tretinu Senátu. "Ľudia však nad klimatickými zmenami nerozmýšľajú a kandidáti o nich veľa nehovoria, dokonca ani tí, ktorí chápu problém a sú za to, aby sme niečo urobili,“ tvrdí Kraft.
Leah Stokesová z Kalifornskej univerzity v Santa Barbare, ktorá sa zaoberá verejnými politikami v oblasti ekológie, pripomína, že je nevyhnutné riešiť klimatické zmeny. "Musíme sa dostať k nulovým emisiám v každej krajine, a to tak rýchlo, ako sme v histórii nikdy nekonali. Ľudia a ekosystémy už čelia vplyvu klimatických zmien. Ak budeme pokračovať v ťažbe fosílnych palív a profit malého množstva ľudí nadradíme nad dobro ostatných, bude to veľmi zlé pre našu planétu,“ varovala pre Pravdu Stokesová.