Vďaka rastu dlhov sa zvyšuje aj domáca spotreba a štát vďaka tomu vyberá viac na daniach. Pretrhnutie tejto reťaze je jedným z rizík pre štátnu kasu na rok 2019, ale aj do budúcnosti.
„Tempo rastu úverov domácnostiam zostalo naďalej vysoké. Po miernom spomalení rastu úverov ešte v roku 2017 sa ich medziročný rast ustálil približne na úrovni 11,3 percenta,“ uviedla v správe o Stave a vývoji finančného trhu za prvý polrok 2018 Národná banka Slovenska (NBS). Pri udržaní súčasného tempa si Slováci v tomto roku od bánk na bývanie požičajú až 2,1 miliardy eur. Za raketovým rastom úverov stojí prebiehajúce tlačenie peňazí, ktoré zrazilo úroky na slovenských hypotékach na historicky najnižšie úrovne. „Priemerná úroková sadzba pri úveroch na bývanie opätovne poklesla postupne až na 1,5 percenta, čo je jedna z najnižších úrovní v rámci eurozóny,“ dodala NBS.
Zároveň ľudí k braniu úverov povzbudzuje aj rekordne nízka nezamestnanosť prinášajúca čoraz vyššie mzdy. „Štyri roky som strážil jednu fabriku až sa jej vedenie rozhodlo ukončiť spoluprácu s našou bezpečnostnou službou. Náš majiteľ mi okamžite ponúkol stráženie fabriky v inom meste a k dochádzaniu ma motivoval slušným zvýšením mzdy. Tak som sa rozhodol zobrať úver na stavebný pozemok a postavím si dom,“ povedal Peter Mihalda z Holíča. Ten momentálne nemá žiadny problém vyčleniť každý mesiac zo svojho platu peniaze na splatenie hypotéky.
Aktuálne sa najnižšie úroky na hypotékach pohybujú na úrovni okolo jedného percenta. Pri takto vysokom úroku má 30-ročná hypotéka vo výške 60-tisíc eur mesačnú splátku 193 eur. Už o pár rokov môžu úroky na hypotékach stúpnuť na úroveň troch percent. V takom prípade mesačná splátka tej istej hypotéky stúpne na 253 eur a splácanie úveru sa ročne predraží až o 720 eur.
Aktuálne nízke úroky v komerčných bankách vychádzajú z nulovej základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky (ECB). Štátny rozpočet SR pre rok 2019 s výhľadom na roky 2020 a 2021 počíta s tým, že základná sadzba ECB bude v roku 2019 v priemere 0,03 percenta, o rok na to 0,35 percenta a v roku 2021 0,67 percenta. Tento odhad sa zdá byť príliš optimistický a je možné, že úroky sa pri inflačných hrozbách a rizikách spojených s príchodom krízy budú zvyšovať rýchlejšie.
Rozbehnuté tlačenie peňazí plánuje ECB ukončiť už v decembri tohto roku. V lete 2019 sa zas počíta s postupným zvyšovaním úrokov a hypotéky sa na Slovensku môžu predávať za úroky vo výške troch percent už okolo roku 2022. Lacné peniaze mali za cieľ rozbehnúť ekonomiku a povzbudiť ľudí v spotrebe. Odvrátenou stranou mince sú príliš veľké dlhy a už dnes čelí exekúciám takmer milión Slovákov.
Národná banka Slovenska preto pripravila viaceré opatrenia na zastavenie rizikového zadlžovania ľudí. K hypotékam sa už dnes dostanú len ľudia s úsporami, keďže finančné domy môžu poskytnúť len úver pokrývajúci 90 percent hodnoty nehnuteľnosti. Navyše s príchodom nového roka sa táto hranica sprísni na úroveň 80 percent. V praxi si tak väčšina ľudí bude môcť na nehnuteľnosť v hodnote 100-tisíc eur zobrať hypotéku vo výške 80-tisíc eur. Výnimku budú mať len nadpriemerne zarábajúci ľudia a cieľom tejto zmeny je motivovať ľudí k vytváraniu vlastných úspor. Zároveň už dnes môžu mať ľudia dlhy maximálne vo výške osemnásobku ich ročného príjmu. Napríklad človek s mesačným príjmom 500 eur v čistom si môže maximálne požičať 48-tisíc eur.
Samotný rast slovenskej ekonomiky najviac ohrozuje nevyspytateľná politika amerického prezidenta Donalda Trumpa. Ten aktuálne vstúpil do obrovskej obchodnej vojny s Čínou a z času na čas hrozí zavedením ciel aj na automobily vyrobené v Európskej únii. Veľké otázniky visia aj nad spôsobom odchodu Veľkej Británie z Európskej únie. Takzvaný tvrdý brexit môže ublížiť hospodárskemu rastu Veľkej Británie aj Európskej únie. Tretím rizikom sú rizikové dlhy talianskych bánk, ktoré v prípade nezodpovednej politiky miestnej vlády môžu vyvolať podobnú krízu ako krachujúce Grécko.