„V roku 2019 sa navrhuje takmer vyrovnané hospodárenie s poklesom deficitu až na úroveň 0,10 % HDP, čo zabezpečí dosiahnutie strednodobého rozpočtového cieľa. V roku 2020 sa predpokladá vyrovnané hospodárenie a v nasledujúcom roku po prvý raz prebytok na úrovni 0,2 % HDP,“ píše ministerstvo financií v návrhu rozpočtu.
Vláda bude môcť zafinancovať v budúcom roku všetky svoje priority, ktoré si naplánovala. Dokáže pritom hospodáriť vyrovnane. Skonštatoval to premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) po skončení rokovania vlády, ktorá schválila návrh rozpočtu na budúci rok. Podľa premiéra vláda ukázala, že pri plnení priorít vie hospodáriť. Slovensko si taktiež podľa Pellegriniho plní svoje záväzky, ktoré jej vyplývajú z členstva v eurozóne.
Klesať má aj hrubý dlh verejnej správy, v roku 2019 má dosiahnuť úroveň 47,3 % HDP. „Na základe parametrov fiškálneho rámca pre rozpočet verejnej správy na roky 2019 až 2021 sa predpokladá, že hrubý dlh verejnej správy na konci rozpočtovaného obdobia klesne k úrovni 44,8 % HDP,“ uvádza sa v návrhu.
P. Kažimír: Sme v cieli, máme na dosah udržateľné vyrovnané hospodárenie
Kažimír: Vyrovnané hospodárenie je na dosah
Budúcoročný návrh štátneho rozpočtu je podľa ministra financií Petra Kažimíra (Smer-SD) z mnohých hľadísk jedinečný. Rezort na rokovanie vlády predložil tzv. zákon roka s fiškálnymi cieľmi, ktoré hovoria o tom, že vláda ide hospodáriť vyrovnane a prebytkovo. „Sme v cieli, máme na dosah udržateľné vyrovnané hospodárenie,“ poznamenal po skončení rokovania vlády Kažimír.
Zároveň avizoval, že v rozpočte by sa nemali uskutočniť zásadné zmeny. „Tešíme sa z dobrého vetra, z dobrej atmosféry, ktorá nateraz praje Slovensku z hľadiska ekonomických parametrov a ktorá nám dovolila aj takýto návrh rozpočtu pripraviť. S cieľmi som spokojný. Nemienim ich korigovať, nevidím na to žiadne dôvody,“ podotkol Kažimír s tým, že pevne verí, že vyhodnotenie návrhu rozpočtu bude v súlade s európskymi pravidlami.
„Je pre mňa cťou, že som pri tom mohol byť, lebo pomyselný vlak sa dostáva do cieľa a Slovensko udržateľne ide hospodáriť vyrovnane, čo je dobrá správa aj pre Slovákov, ale aj z toho hľadiska, že sme členmi Európskej únie,“ myslí si Kažimír.
Zároveň uviedol, že vláde sa darí prepisovať historické rekordy v oblasti nezamestnanosti, ktorá klesá, a rastie aj počet nových pracovných miest. Okrem toho Slovensko zaznamenáva aj solídny rast ekonomiky, v budúcom roku majú rásť nominálne aj reálne mzdy. V budúcom roku by mala byť priemerná mzda 1077 eur.
Rezort financií v návrhu rozpočtu počíta aj s finančnými rezervami. V budúcom roku má rezervu predstavovať 400 miliónov eur a slúžiť má na prijímanú legislatívu. „To sú politické priority jednotlivých koaličných strán a sú v podobe pripravovaných návrhov,“ priblížil Kažimír. Ďalšia rezerva v objeme 150 miliónov eur by mohla pokryť možné meškanie realokácie európskych fondov, ktoré by mohli byť použité na zvýšenie zdrojov ministerstva dopravy. „Je to niečo ako záruka na potrebný hotovostný prevod do kapitoly,“ vysvetlil Kažimír.
V roku 2020 by mala rezerva vlády byť na úrovni 180 miliónov eur a v roku 2021 by mala dosiahnuť pol miliardy eur. „Vnímame to ako zdroj, ktorý je veľmi dobrý na rozhodnutia, ktoré bude prijímať nová vláda,“ podotkol Kažimír.
Dlh verejnej správy podľa Kažimíra klesá piaty rok po sebe. „Vo výhľade do roku 2021 predpokladáme pokles dlhu pod 45 % HDP. V celom horizonte pripraveného rozpočtu budeme pod sankčnými pásmami zákona o rozpočtovej zodpovednosti,“ doplnil Kažimír.
Viac peňazí by mali pritom dostať viaceré ministerstvá, napríklad zdravotníctvo, ktoré má dostať historicky najviac zdrojov. Slúžiť majú napríklad na rekonštrukciu nemocníc. „Dve kľúčové opatrenia poznamenali prípravu rozpočtu. Ide o navýšenie platov vo verejnej a štátnej správe. To všetko je na úrovni cez 700 miliónov eur. Druhým opatrením je financovanie modernizácie armády,“ uviedol Kažimír s tým, že návrh rozpočtu počíta aj so splátkami na plánovaný nákup stíhačiek.
Minister financií tiež odmieta kritiku rozpočtu zo strany opozície. Vníma ju ako tzv. povinnú jazdu. „Čo majú kritizovať? Nemôžu kritizovať fiškálne ciele, výšky deficitov, ktoré sú navrhované. Realita je úplne iná. Pred siedmimi rokmi som sa vydal cestou k vyrovnanému hospodáreniu, ktorému verím, a to preto, že je to nevyhnutnou podmienkou fungovania v eurozóne. Sme v cieli, máme na dosah vyrovnané hospodárenie,“ podotkol Kažimír s tým, že nikdy nehovoril, že všetky peniaze sa vynakladajú efektívne. „Vždy sa nájdu problémy a je to môj rezort, ktorý na náš návrh presadil do programového vyhlásenia vlády vznik Útvaru hodnoty za peniaze, dal dohromady ľudí, ktorí pôsobia nezávisle,“ poznamenal Kažimír.
Schodok má byť dve miliardy eur
Štátny rozpočet má v budúcom roku hospodáriť s hotovostným schodkom 2,138 miliardy eur. Jeho celkové príjmy sa rozpočtujú na úrovni 15,497 miliardy eur, výdavky by mali dosiahnuť 17,635 miliardy eur.
Aktuálny návrh rozpočtu počíta aj s lepším hospodárením v tomto roku o 0,23 percentuálneho bodu (p.b.). Schodok by mal v tomto roku dosiahnuť 0,6 % HDP, zatiaľ čo rozpočtovaný cieľ bol vo výške 0,83 % HDP. Taktiež by mal v tomto roku klesnúť aj dlh pod dolné sankčné pásmo 49 %, keďže rezort financií očakáva hrubý dlh na úrovni 48,7 % HDP. „Pod sankčnými pásmami sa udrží na celom trojročnom horizonte rozpočtu,“ očakáva MF SR.
Rozpočtová politika v nasledujúcich rokoch vychádza podľa ministerstva z Programového vyhlásenia vlády SR, kde medzi hlavné priority patrí ozdravenie verejných financií s cieľom dosiahnuť dlhodobú udržateľnosť verejných financií.
Slovenská ekonomika by pritom v budúcom roku mala rásť tempom 4,5 %. „Dominovať bude export, ktorý opäť zrýchli vďaka nábehu produkcie a pokračujúcemu zvyšovaniu výroby v automobilových závodoch. Miera nezamestnanosti prekonáva nové minimá a v roku 2019 klesne na úroveň 6,4 %. Do roku 2021 klesne pod 6 %,“ uviedlo MF SR.
Ministerstvo financií do návrhu rozpočtu zapracovalo viaceré opatrenia vlády. V budúcom roku má napríklad do oblasti zdravotníctva natiecť 5,2 miliardy eur. Rozpočet počíta aj s rastom miezd vo verejnej správe, nárastom platov pedagogických zamestnancov, navýšené prostriedky sú aj v oblasti vzdelávania. Návrh počíta aj so zakotvením povinnosti platenia osobitného odvodu obchodnými reťazcami.
Viac zdrojov by mali dostať viaceré ministerstvá, napríklad výdavky v oblasti obrany by mali v budúcom roku vzrásť o 581 miliónov eur, ktoré súvisia s nákupom dopravných prostriedkov, modernizáciou leteckej techniky, vrátane nákupu vrtuľníkov a taktických stíhacích lietadiel. Viac peňazí má dostať i rezort práce, smerovať majú do oblasti sociálnej inklúzie, sociálneho podnikania, ale aj na zvýšenie peňažného príspevku na opatrovanie.
Ministerstvo financií opäť počíta s finančnou rezervou, ktorá má byť v objeme 400 miliónov eur a poslúžiť má na krytie viacerých avizovaných opatrení vlády. Ide o zavedenie bezplatného stravovania na školách a rekreačných šekov. „Ďalej sa v rámci tejto rezervy uvažuje s krytím zvýšeného vianočného príspevku, zvýšeného daňového bonusu a zníženej sadzby DPH na ubytovanie,“ uvádza sa v návrhu rozpočtu. Ďalšou rezervou v kapitole Všeobecná pokladničná správa je rezerva na rok 2019 vo výške 150 miliónov eur, ktorá v prípade potreby môže byť využitá na investície a infraštruktúrne projekty.
Rezort financií bude o rozpočtových cieľoch informovať aj Európsku komisiu, ktorej musí zaslať Návrh rozpočtového plánu na budúci rok do 15. októbra. Tento dokument tiež schválila vláda.