Dajte nám viac slovenského mäsa

Čerstvosť, samozrejmá požiadavka pri predaji potravín, sa stáva marketingovým hitom a môže pomôcť na nohy domácej poľnohospodárskej a potravinárskej výrobe. Pomaly odumierajúcej ponuke slovenského hovädzieho mäsa hádžu záchranné lano už nielen patrioti spomedzi mäsiarov, ale aj obchodníci. Jeden z reťazcov najnovšie láka na stopercentnú slovenskú hovädzinu.

10.10.2018 00:00
debata (35)

Za posledné štvrťstoročie hovädzie mäso takmer vymizlo zo slovenského jedálneho lístka. Ešte v roku 1993, v čase totálnych výpredajov dobytka z družstevných fariem, keď sa kravy predávali kilogram v živom po osem korún, skonzumovali ľudia na Slovensku ročne 15 kilogramov hovädzieho mäsa. O štvrťstoročie neskôr klesla priemerná ročná spotreba hovädzieho mäsa na obyvateľa pod päť kilogramov na hlavu. Paradoxne väčšinu nízkej spotreby už nekryli slovenskí chovatelia, ale dovozy z Európy alebo z ďalekej Argentíny.

Máločo tak ako chov dobytka a s ním spojená konzumácia nielen hovädzieho mäsa, ale aj mlieka vykresľuje celý rad slovenských porevolučných paradoxov. Jedno je isté, hovädzie nikdy nehralo prím v spotrebe mäsa, tradičným slovenským mäsom bolo vždy bravčové. Jeho vysokej spotrebe pomáhali aj rozšírené domáce chovy ošípaných.

Video

V časoch socializmu ľudia chovali aj dosť dobytka, ten však predávali na bitúnky, ktoré kvalitné krehké mäso z mladých býkov exportovali do zahraničia. Socialistický štát potreboval devízy.

Na pultoch mäsiarstiev bolo síce dosť štátom dotovanej hovädziny, ale nie malú časť ponuky tvorilo mäso z tzv. vybrakovaných kráv. Pravdaže, dalo sa kúpiť aj šťavnaté hovädzie zadné, ale cena 45 korún za kilogram bola pri vtedajších zárobkoch pomerne vysoká. Cena jednoducho už v minulosti formovala spotrebiteľské návyky a stravovacie zvyklosti. A keď Václav Klaus ako federálny minister financií odbúral zápornú daň z obratu, teda štátnu podporu napomáhajúcu spotrebu hovädzieho mäsa, začala sa etapa úpadku chovu hovädzieho dobytka na Slovensku.

Otvorené oči spotrebiteľov

Jedálny lístok a postavenie potravín na ňom vždy hovoria o tom, ako sa spoločnosti darí a akú rolu pripisuje poľnohospodárstvu. Celé deväťdesiate roky sa niesli v znamení úpadku chovu hovädzieho dobytka, ktorý sa premietol do poklesu spotreby mlieka a mäsa. Mizéria vyvrcholila tzv. chorobou šialených kráv, ktorá sa prevalila celou Európou.

Ani vstup Slovenska do Európskej únie nepriniesol zmenu, pozvoľný pád pokračoval. Státisíce Slovákov však vyrazili za prácou do západnej Európy a tam, najmä v Írsku a vo Veľkej Británii, objavili gastronómiu, v ktorej dôležitú rolu hralo hovädzie mäso. Onedlho sa na Slovensku objavili prvé reštaurácie zamerané na steaky. Hovädzie, mäso odsunuté akoby na perifériu, sa odrazu stalo symbolom osobného ekonomického úspechu.

Lenže aké hovädzie sa podávalo a podáva v reštauráciách a aké sa predáva v slovenských obchodoch? Väčšinu z ponuky tvorí dovážané mäso. Paradoxne aj pri zredukovaných stádach dobytka sa dnes väčšina slovenskej hovädziny vyváža. V okamihu, keď sa však začalo verejne diskutovať o kvalite zeleniny, ovocia a mäsa predovšetkým, dostala sa do iného svetla aj otázka čerstvosti týchto potravín.

Zjednodušene by sa dalo povedať, to najlepšie, čo doma vychováme, vyvezieme a doma sa uspokojíme s tým, čo nám ponúkne svet.

Hospodárska konjunktúra, nový pohľad na životný štýl a rolu výživy v nej, ako aj skúsenosť státisícov Slovákov s inou kultúrou, ako poznali doma, priniesli vyššie nároky aj na ponuku predávaných potravín. Do popredia sa dostala čerstvosť a tá nahrala slovenským potravinám. Reflektujú to aj obchodné reťazce, cez ktoré sa predá 80 až 90 percent všetkých potravín na Slovensku.

Za tejto situácie jeden z reťazcov stavil v predaji mäsa na slovenskú kartu. Aká je však realita? Richard Bendík, vedúci nákupu v spoločnosti Kaufland, povedal, že denne ponúknu 500 kilogramov čerstvého mäsa. Potrebovali by však desaťnásobne viac, a to je ich partnerom najväčší domáci spracovateľ mäsa Tauris Rimavská Sobota.

Dajte nám viac slovenského mäsa, to v tejto chvíli vravia všetci slovenskí obchodníci. Tauris zásobuje súkromný bitúnok Sorbel zo Stropkova, ktorá týždenne zabíja 15 býkov. Ako povedal šéf agilného podniku Tomáš Soroka, nakupuje ich po celom Zemplíne a Šariši od poľnohospodárov, ktorí ešte nezanevreli na chov výkrmových býčkov a sú ich ochotní predať slovenským mäsiarom.

Nie unavené, ale čerstvé z farmy

Čerstvú hovädzinu ponúka aj komárňanský Danubius. Ten ju predáva vo vlastných podnikových predajniach, len tak sa mu darí držať cenovú ponuku porovnateľnú s konkurenciou v obchodných reťazcoch. Tie tlačia slovenských dodávateľov do cien, za aké im ponúkajú hovädzie mäso zahraničné spoločnosti.

„Slovenské hovädzie mäso sa kvalitou nepochybne vyrovná zahraničnému, oproti nemu však má jednu prednosť, nie je unavené dlhým cestovaním po Európe,“ hovorí Peter Repiský, predseda družstva v Kozárovciach, ktorý je šéfom Zväzu chovateľov slovenského strakatého dobytka.

Mäsiar Tibor Solčan z komárňanského Danubiusu k tomu dodáva, že hovädzina z Írska má „v nohách“ po tom, čo sa objaví na slovenskom pulte, vyše 2 200 kilometrov. Tá zo slovenského bitúnku je u spotrebiteľa po 48 hodinách. Na tretí deň je hovädzie v optimálnej zrelosti. To všetko sú dôvody, ktoré nahrávajú tomu, aby si ľudia kupovali slovenské hovädzie. Obchod si to už uvedomuje.

Prečo však ide Slovenské hovädzie do Turecka, Talianska, Chorvátska alebo Poľska? Odpoveď je jednoduchá, zahraničie platí chovateľom dobytka viac. Dokonca sa oplatí vyvážať býčky s váhou 300 kilogramov na dokrm, pretože poľnohospodári za ne dostanú takmer toľko, ako keď doma predajú jatočne zrelé 600– až 700-kilogramové zviera. Tomáš Soroka aj Peter Repiský sa zhodujú v tom, že na Slovensko sa preto dováža lacnejšie mäso zo zahraničia, lebo tamojší farmári pri rovnakých nákladoch dostávajú rôzne tzv. skryté podpory.

„Nechceme nič viac, len sa dostať na úroveň kolegov aspoň z visegrádskej štvorky, a to nehovorím o západoeurópskych farmároch,“ povedal Peter Repiský. Tomáš Soroka si myslí, že „dotácií je v sumáre dosť, otázka je, na aké tituly peniaze idú“. „Pokiaľ ide o bitúnky, tie sú akoby mimo hry. Pracujeme bez podpôr,“ povedal Soroka.

Ak teda chce mať Slovensko dosť vlastného hovädzieho mäsa, musí si okrem iného – a či najmä – urobiť poriadok na vlastnom dvore.

© Autorské práva vyhradené

35 debata chyba
Viac na túto tému: #Potraviny #poľnohospodárstvo #hovädzie mäso