Vedci cenu získali za prepojenie makroekonomických prognóz s prebiehajúcimi zmenami klímy a s technologickými inováciami ľudstva.
„Ich zistenia výrazne rozšírili rozsah ekonomických analýz vytvorením modelov, ktoré vysvetľujú, akú má trhová ekonomika interakciu s prírodou a vedomosťami“, uviedla vo vyhlásení akadémia.
Nordhaus z univerzity Yale, bol prvým, kto vytvoril kvantitatívny model, ktorý opísal interakciu medzi hospodárstvom a klímou, uviedla akadémia.
Romer zo Stern School of Business na univerzite v New Yorku ukázal, ako hospodárske sily riadia ochotu firiem produkovať nové myšlienky a inovácie, položiť základy pre nový model rozvoja, známy ako teória endogénneho rastu.
Akadémia tiež citovala Williama Nordhausa, podľa ktorého „najúčinnejším prostriedkom na riešenie problémov spôsobených skleníkovými plynmi je systém celosvetových daní z uhlíka“.
„Je plne možné, aby ľudia produkovali menej uhlíka, sú tu nejaké zmeny, ale keď raz začneme a budeme sa snažiť znížiť emisie uhlíka, budeme prekvapení, že to nebolo také ťažké, ako sme očakávali,“ povedal v telefonickom rozhovore novinárom v Kráľovskej akadémii vied.
„Tohtoroční laureáti neposkytujú presvedčivé odpovede, ale ich zistenia nás priblížili k otázke, ako môžeme dosiahnuť udržateľný globálny hospodársky rast,“ povedala akadémia.
Cena švédskej centrálnej banky na počesť Alfreda Nobela, ktorá sa udeľuje za významný prínos pre ekonomické vedy, nepatrí medzi základné ocenenia zavedené priamo Nobelom, ale napriek tomu je považovaná za Nobelovu cenu za ekonomiku. Udeľuje sa na pôde švédskej akadémie vied.