Jaroslav Kerner bol predseda medzinárodnej poroty, v ktorej sedeli spolovice filmári a spolovice vedci – poľnohospodári, lesníci, odborníci na výživu, a nemali ľahkú úlohu vybrať najlepší film. Do súťaže sa prihlásilo 91 snímok z piatich kontinentov, vo finále premietli 30 a ocenili 14 filmov. Hlavnú cenu získal český film režiséra Ivana Štřítetského Zdravšia krajina.
V roku stého výročia vzniku Československa je to symbolické ocenenie nielen skvelej kamery a scenára českého filmu, ale aj českého prístupu k dobre spravovanej poľnohospodárskej krajine. Tento film je veľkou inšpiráciou aj pre Slovensko, pretože ukazuje ako Česi, s ktorými sme dlho žili v spoločnom štáte, so srdcom a s rozumom hospodária na území – či ho skôr kultivujú – ktoré je ich a ešte stále trochu aj našou domovinou.
Začiatkom jesene odvysielala tento film česká verejnoprávna televízia. Teraz sa ho chystá odvysielať slovenským divákom RTVS. Je to dobrý nápad, pretože film zobrazuje, ako sa mení k lepšiemu vidiecka krajina, keď v nej spolupracujú rozhľadení poľnohospodári, vinohradníci, botanici, zoológovia, ornitológovia, jednoducho všetci, ktorí majú záujem, aby územie, kde žijú, bolo zdravšie, krajšie, a najmä bolo domovom, ktorý uživí všetkých obyvateľov prírody – hmyzom počnúc, poľnou a lesnou zverou pokračujúc a nami ľuďmi končiac.
Zdravšia krajina je o porozumení a veľkej ústretovej kooperácii. Nepadne tu jediné slovo o sebestačnosti či efektívnosti a predsa je jasné, že krajina, v ktorej poľnohospodári pamätajú na včely, záleží im na vtáctve, drobnej zveri, prináša jej obyvateľom nielen dobrú a chutnú úrodu, ale že po takejto krajine je radosť chodiť. Človek v nej pookreje a nájde zmysel a potešenie zo života.
Česi ukázali rozkvitnuté lúky v Jeseníkoch, krásne vinice na moravskom Slovácku, Hanú a množstvo iných príkladov dobrého hospodárenia v celej Českej kotline. Vo filme vystupujú nielen rodinní farmári, ale aj agronóm veľkého dvojtisíchektárového hospodárstva, ktoré neváhalo „rozbiť“ veľké bloky monokultúrnych pozemkov remízkami či nektárovými pásmi pre včely.
Krajina nielenže zmenila farebnosť, nielenže sa opäť stala domovom mnohých druhov hmyzu, ale začala sa uzdravovať aj sama intenzívne a jednostranne využívaná pôda. Film presviedča obrazmi a skúsenosťou tých, ktorí sa odhodlali zmeniť územie. Motiváciou je lepší život súčasníka a jeho povinnosť zanechať krajinu v dobrom stave aj pre potomkov. A ctiť si tak dielo predkov. Film nenápadne pripomína: Sme iba jedni z mnohých.
Český film nebol jediný, ktorý zaujal nielen odbornú porotu, ale aj laikov. Celý minulý týždeň premietali organizátori filmy z piatich svetadielov v šiestich slovenských mestách. Nasledovali po nich diskusie a v Nitre usporiadalo Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum aj fórum Farmárske potraviny na slovenský stôl. Niektoré názory z neho tlmočila Pravda vo svojej mimoriadnej prílohe Kvalitné potraviny.
Akademik Ján Plesník, nestor slovenskej poľnohospodárskej vedy, spolu s režisérom Dušanom Rollom, ktorí stáli pri zrode Agrofilmu, si zrejme nevedeli predstaviť niektoré súčasné problémy svetového, ale aj slovenského poľnohospodárstva. Jedno je však isté. Slovensko sa už viac ako tri desaťročia predstavuje svetu prostredníctvom Agrofilmu ako kultúrna krajina, ktorá chápe, že súčasťou kultúry je aj poľnohospodárstvo, ktoré sa kultúrne, teda ohľaduplne, správa voči všetkému živému.