Šéfka Úradu jadrového dozoru: Enel spravil v Mochovciach chyby

Okolo dostavby tretieho a štvrtého bloku Mochoviec sa množia pochybnosti. Nielenže sa objavili informácie o pochybeniach, ale rastú aj obavy z opätovného oddialenia dostavby. Pôvodne sa počítalo s tým, že bloky začnú fungovať od roku 2012, teraz sa čaká, či sa 3. blok spustí na jar 2019. To, či sa tretí a štvrtý blok Mochoviec dostavia v stanovenom termíne, závisí aj od chýb, ktoré sa odhalia, upozorňuje v rozhovore pre denník Pravda predsedníčka Úradu jadrového dozoru (ÚJD) Marta Žiaková.Nateraz úrad našiel chybné zvary, avízo má aj na zariadenia dodané talianskou firmou Leoncini. Výstavbu však podľa Žiakovej spomaľuje aj nedostatok ľudí.

, 02.10.2018 10:00
Marta Žiaková, Úrad jadrového dozoru Foto: ,
Podľa predsedníčky Úradu jadrového dozoru Marty Žiakovej sa v Mochovciach použili bezpečné technológie.
debata (29)

Viacerí energetici pochybujú o tom, že sa Mochovce vôbec dostavajú. Aký je váš názor?

To, či sa dostavajú, je otázka pre ministerstvo hospodárstva ako minoritného vlastníka či pre samotné Slovenské elektrárne. Za posledné dva roky však na stavbe prišlo k lepšiemu progresu, ako to bolo predtým.

Takže sa podľa vás dostavajú?

Je to pre mňa veľmi ťažká otázka, pretože je to zvyčajne záležitosťou peňazí a o tých my nerozhodujeme.

V poslednom čase sa nahromadilo viacero pochybností o použitých technológiách. Vie o tom úrad?

Samotná technológia, teda projekt, patrí k tým inherentne bezpečným. Bezpečnosť je zaručená fyzikálnymi princípmi, na základe ktorých funguje zariadenie bez zásahu zvonku. Zariadenie je tak schopné odolávať rôznym vplyvom, napríklad zlyhaniam techniky či ľudským chybám.

To znamená?

Že má vysokú úroveň bezpečnostných rezerv – prevádzkové parametre sú v pozitívnom smere ďaleko od bezpečnostného limitu týchto parametrov. Zariadenie teda pri technickom zlyhaní vydrží dlho v bezpečnom stave bez dodatočných zásahov operátora. To je veľmi pozitívne. Previerky, ktoré sa robili v rámci záťažových testov po havárii v jadrovej elektrárni Fukušima, ukázali, že tento projekt je veľmi odolný. Robila sa napríklad skúška, pri ktorej bola simulovaná úplná strata elektrického napájania a prívodu chladiacej vody, napriek tomu elektráreň vydržala bez zásahu tri dni. To je priam unikum.

Havária vo Fukušime však bola použitá aj ako dôvod na predĺženie výstavby a navýšenie rozpočtu.

Už v roku 2008 úrad posudzoval potrebné zmeny projektu, keďže pôvodný projekt bol z roku 1986. Zmeny sa začali robiť medzi rokmi 1992 a 1993. Vtedy prebehlo v rámci medzinárodnej spolupráce hĺbkové posúdenie projektov jadrových elektrární s reaktorom typu VVER440 –V213. Niektoré previerky bežali pod záštitou Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu vo Viedni, iné pod gesciou Európskej komisie. Všetky opatrenia implementované na základe výsledkov týchto previerok viedli k tomu, že úroveň bezpečnosti našich jadrových elektrární bola plne porovnateľná s tými v západnej Európe.

Dodatočné opatrenia, potrebné na zvládanie ťažkých havárií, boli implementované v jadrovej elektrárni Jaslovské Bohunice. Tam sú tieto opatrenia postupne zavádzané už od roku 2008, čiže ešte predtým, ako sa stala udalosť vo Fukušime. Obdobné opatrenia sa začali v roku 2011 robiť aj v jadrovej elektrárni Mochovce 1 a 2. Rozhodnutie o zavedení týchto opatrení bolo prijaté dva týždne pred haváriou vo Fukušime.

Bývalý zamestnanec Slovenských elektrární pán Zadra a pani Simoneta Tokareva upozornili na viacero pochybení.

Prvé pochybnosti o bezpečnosti jadrových blokov sa našli na sociálnej sieti v profile pod menom Simoneta Tokareva. Úrad preveroval tú osobu, či je spoľahlivo identifikovateľná. Zistili sme, že takáto osoba nikdy v Mochovciach nebola a dokonca nikto s takýmto menom ani nepracuje v Ruskej federácii v závode v Irkutsku, ako uvádzal profil. Navyše e-mail, ktorý uvádzala, nevzbudzoval dôveru. Takáto osoba nikdy v elektrárni nebola, čiže všetky informácie, čo má, sú sprostredkované.

Napriek tomu sme všetky konkrétne podnety, ktoré sa dali z príspevkov na sociálnej sieti identifikovať, brali ako anonymné podnety a všetkými sme sa zaoberali alebo zaoberáme. Na základe príspevkov je možné konštatovať, že pani Tokareva neovláda slovenskú legislatívu ohľadne výstavby jadrových elektrární a nepozná ani postupy dozorných orgánov.

Čo na to úrad?

Podstatná časť podnetov je zameraná na konvenčnú – teda nejadrovú časť. Aj v nej sa však nachádzajú systémy dôležité pre zaistenie jadrovej bezpečnosti. Toto si zrejme väčšinový vlastník Slovenské elektrárne reprezentovaný talianskou firmou Enel neuvedomil. Kvalita dodávateľov týchto systémov bola nízka. Z toho vyplynula aj potreba hĺbkovej kontroly týchto systémov. Je na škodu veci, že si držiteľ povolenia neskontroloval a neprebral tieto systémy v čase, keď spoločnosti, ktoré ich realizovali, išli do konkurzu. Preto je teraz potrebné vykonať všetky kontroly a vo väčšom rozsahu, ako je bežné. Doteraz však neboli identifikované nedostatky, ktoré by sa nedali odstrániť.

Zadra aj Tokareva hovorili aj o pochybeniach, ako sú káble vystavené vysokým teplotám, nesprávne namontované ventily, preplnené káblové žľaby. Odhalili niečo také aj vaši inšpektori?

V prípade káblov boli identifikované nedostatky a držiteľ povolenia prijal nápravné opatrenia. Treba si však uvedomiť, že v procese výstavby sa najprv káble len predbežne uložia. Finálne uloženie sa robí postupne podľa kompletizácie jednotlivých systémov. Keď sa pripoja všetky spotrebiče v systéme, káble už musia byť uložené vo finálnej polohe presne podľa projektu. Čiže preplnené káblové lávky, z ktorých trčí nejaký kábel, tam pred odovzdaním do používania určite nebudú. A samozrejme sa nebudú ani dotýkať potrubí.

Takže hovorili o nejakom momentálnom stave?

Áno, okamžitý stav mohol byť ešte v nesúlade. No predtým, ako bude zavážané palivo do reaktora, tento typ nedostatku tam určite nebude.

Obaja žiadali vykonanie previerky medzinárodnou misiou, takzvaný OSART, ktorý realizuje Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu so sídlom vo Viedni. Robí sa také niečo len vo výnimočných prípadoch či ide o bežnú prax?

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu členským krajinám poskytuje rôzne typy podpory, týkajúce sa prevádzky jadrových elektrární. Misia OSART (Operational Safety Assessment Review Team) hodnotí prevádzku, prípadne to, ako je jadrová elektráreň pripravená na prevádzku. Nie je zameraná na previerku projektu ani kvalitu výstavby. Obdobnú podporu poskytuje prevádzkovateľovi aj Svetová asociácia prevádzkovateľov jadrových elektrární WANO. Misií WANO bolo v Mochovciach už desať. Navyše zástupca asociácie je trvalo prítomný v lokalite. Hoci ich správy nie sú verejne dostupné, WANO prijalo rozhodnutie, že v prípade neplnenia jeho odporúčaní oznamuje svoje zistenia dozoru, ktorý na základe tohto oznámenia koná.

Bude teda misia OSART pozvaná na previerku aj tretieho a štvrtého bloku v Mochovciach?

Slovenské elektrárne plánujú pozvať misiu v okamihu, keď budú obidva bloky uvedené do prevádzky. Keď OSART príde, preskúma prevádzku celej lokality.

Koľko inšpektorov ma ÚJD v Mochovciach?

Trvalo máme v Mochovciach päť ľudí. Ak sa robia väčšie komplexné inšpekcie alebo inšpekcie špeciálneho systému, alebo postupov, prichádzajú ďalší špecializovaní inšpektori. Úrad má celkovo asi 65 inšpektorov pre rôzne oblasti. Čiže ak sa kontroluje, akým spôsobom sa robí v oblasti riadenia, tak prichádzajú dvaja inšpektori, ktorí sa zamerajú na riadenie. Keď to bude fyzická ochrana, tak prídu ďalší traja, ktorí to robia.

Ako fungujú kontroly?

Výstavba elektrárne sa začína prípravou úvodného projektu. Ten spolu s bezpečnostnou správou a ďalšími dokumentmi prichádza k nám na schválenie. Po schválení sa zadávajú požiadavky a vypracovanie detailných plánov realizácie. Podľa nich sa potom stavia. Keď sa pristupuje k definovaniu požadovanej kvality zariadení, musíme požiadavky odsúhlasiť. Až po našom súhlase prichádza k objednávke. V závode, kde sa zariadenie bude vyrábať, musia Slovenské elektrárne najskôr vykonať audit.

Sleduje sa napríklad, či má dostatočné vybavenie, či je možné kontrolovať kvalitu výrobného procesu. Keď je výrobok hotový, najskôr sa preskúša vo fabrike. Na vybraných skúškach sa zúčastňujú aj inšpektori ÚJD. V rámci tohto procesu boli zistené niektoré nedostatky. Aj z toho dôvodu sú inšpektori úradu v súčasnosti prítomní pri viacerých testoch, ako to bývalo pri predchádzajúcich projektoch. Úrad sa pri kontrolách prednostne venoval zariadeniam určeným pre jadrovú časť elektrárne. Požiadavky na kvalitu však boli nedostatočne zohľadnené najmä v konvenčnej časti.

Aké nedostatky ste zistili?

V tomto okamihu je najväčšia pozornosť venovaná zvarom na systémoch dôležitých z hľadiska jadrovej bezpečnosti v konvenčnej časti elektrárne a komponentom v systémoch technickej vody. Zistilo sa, že neboli použité dosť kvalitné zariadenia a zváračom chýbali doklady o kvalifikácii.

A?

A celý systém sa dopodrobna skontroloval. Pri tej technickej vode sám prevádzkovateľ vykonal röntgenovú kontrolu všetkých zvarov. Súčasťou kontroly bolo aj vyrezanie vybraných zvarov a kontrola kvality ich metalurgických parametrov prežiarením.

Ako je to s chladením v Mochovciach? Postačí rieka Hron, keďže niektorí pochybujú, že kapacitne stačí už v súčasnosti.

Slovenské elektrárne nevyužívajú prietočné chladenie, čiže voda z rieky nejde priamo do kondenzátorov turbín. Voda sa vždy čerpá do zásobných nádrží a z nich sa podľa potreby dopĺňajú okruhy elektrárne. Ak by sa prejavil kvôli horúcemu roku nedostatok vody, vyrieši sa to znížením výkonu blokov alebo ich úplným odstavením.

V tomto lete sa to prejavilo.

Sú elektrárne, kde sa chladiaca voda berie priamo z rieky. Napríklad maďarský Paks berie priamo z Dunaja. Táto voda zaisťuje kondenzáciu pary pod turbínou a tým sa ohrieva. Pri návrate tejto vody späť do Dunaja môžu byť preto prekročené teplotné limity. Z tohto dôvodu museli Maďari znížiť výkon blokov. Vo Francúzsku z dôvodu zvýšenej teploty vody v rieke nevedeli zabezpečiť dostatočné ochladenie kontejmentu. Preto pristúpili k odstaveniu bloku.

Riešil ÚJD aj spor Slovenských elektrární so stavebnou spoločnosťou Strabag, pre ktorý sa spomalila tento rok dostavba?

Problém medzi Slovenskými elektrárňami a Strabagom je finančného charakteru a netýka sa činnosti úradu. V roku 2008 sme schválili zmenu stavby pred dokončením. Prvé rámcové zmluvy sa začali uzatvárať v roku 2009, no k reálnemu uzatváraniu zmlúv prišlo až rok nato. Firmy najímali ľudí. Stavba však nepokračovala, bohužiaľ, ľudia nemali čo robiť. A každý si uvedomí, že platiť niekoho, kto nemá čo robiť, si nemôže dovoliť. Takže tých ľudí začali prepúšťať, tých šťastnejších presunuli na inú prácu.

Vidieť to hlavne na tej jadrovej časti. Po spustení posledných blokov v rokoch 2009 – 2010 sme mali veľa jadrových odborníkov. Tí rátali s tým, že budú pokračovať ďalej. To sa nestalo. Prišlo tak ku generačnej výmene. V rámci niektorých procesov sa tak teraz nedá výstavba urýchliť. Ľudí je málo. A v súčasnej dobe, keď ekonomika prosperuje, je ťažké prísť a povedať, potrebujem ďalších desať zváračov.

Tak ako je na tom dostavba Mochoviec?

Dostavba pokračuje lepším tempom ako predtým. Možno očakávať, že by to malo ísť ešte rýchlejšie. Pravda je, že nie sú k dispozícii ľudia s potrebnými kvalifikáciami a tak skokové zrýchlenie nie je možné. Druhá vec je, že sa objavujú chyby z minulosti a tie treba odstrániť, čo spomaľuje proces dostavby. Zatiaľ predpokladáme, že posledné termíny, uvádzané Slovenskými elektrárňami, budú dodržané.

Sú teda konečné?

Ťažko povedať. Závisí veľmi od toho, či sa podarí nájsť potrebných ľudí a koľko sa nájde chýb. Niektoré nedostatky totiž môžu byť objavené až pri finálnej funkčnej skúške systému.

V lete prebehla studená hydroskúška, bola v plnom rozsahu?

Studená hydroskúška mala preveriť, aký tesný je primárny okruh a či základné zariadenia spĺňajú požiadavky. Skúška prebehla úspešne, v súlade so schváleným programom a v požadovanom rozsahu. Neznamená to však, že všetky zariadenia vstupujúce do skúšky boli úplne funkčné. Napríklad ak sa v systéme nachádzala armatúra, ktorá bola po celý čas testu otvorená, nemuselo k nej byť ešte privedené elektrické napájanie a bola otvorená ručne.

Aké ďalšie kroky čakajú tretí blok pred spustením?

Teraz prebieha revízia. Odstraňujú sa nezhody a pokračuje montáž chýbajúcich častí systémov. Revízia sa musí vykonať preto, aby sa preverilo, či zariadenia použité v studenej hydroskúške neboli negatívne ovplyvnené.

A štvrtý blok?

Súčasný manažment už teraz prijíma opatrenia, aby sa na štvrtom bloku nezopakovali chyby z tretieho. To by malo zvýšiť kvalitu prác na 4. bloku. Aj ľudia, ktorí sa budú postupne presúvať z tretieho bloku na štvrtý, budú skúsenejší. To tiež ovplyvní kvalitu procesu.

Čo ešte čaká Mochovce pred spustením?

Úrad jadrového dozoru SR okrem výkonu dozoru nad jadrovou bezpečnosťou je aj špecializovaným stavebným úradom, čo znamená, že rozhodnutie úradu v zmysle stavebného zákona je podmienené aj kladným stanoviskom ostatných dotknutých orgánov. Sú to napríklad Prezídium Hasičského a záchranného zboru, Národný inšpektorát práce, Úrad verejného zdravotníctva atď. Úrad bude môcť vydať povolenie na uvádzanie zariadenia do prevádzky až na základe ich kladného stanoviska.

Konečné slovo tak bude mať ÚJD?

Áno.

Marta Žiaková (62)

stojí na čele Úradu jadrového dozoru od roku 2002. Vyštudovala odbor technická kybernetika – automatizačná technika. Kariéru začala vo VÚJE Trnava. Neskôr pôsobila aj ako expertka pre Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu (MAAE) vo Viedni v rámci projektov technickej spolupráce.

© Autorské práva vyhradené

29 debata chyba
Viac na túto tému: #Enel #Úrad jadrového dozoru #Atómová elektráreň Mochovce #Marta Žiaková
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy