"Priemerný vek hnacích koľajových vozidiel vo vozňovom parku ZSSK je 21 rokov, pričom v tomto priemere sú započítané aj moderné motorové jednotky. Priemerný vek samotných rušňov (bez tzv. ucelených jednotiek) je 35 až 40 rokov,“ opisuje hovorca ZSSK Tomáš Kováč. Najstarší rušeň, ktorý je v prevádzke, má podľa jeho slov rok výroby 1968. Má 50 rokov.
Lokomotívy prechádzajú po určitých obdobiach opravami a modernizáciami. "Za posledných desať rokov, t. j. od 2008 do 2017 sme do obnovy (modernizácie a rekonštrukcie) hnacích koľajových vozidiel, ktoré ťahajú vozne klasickej stavby (teda mimo motorových jednotiek, motorových vozňov a elektrických jednotiek), investovali celkovú sumu asi 142¤500¤000 eur, čo je v porovnaní s vekom rušňov málo,“ priznáva Kováč.
Pred štyrmi rokmi sa zaviedli bezplatné vlaky pre študentov a dôchodcov, čo štát ročne vyjde na 13 miliónov eur. Presunúť tieto peniaze do obnovy vlakov však vláda odmieta, keďže vlaky zadarmo využíva viac ako milión ľudí a kabinet ich považuje za úspešný projekt. Navyše investície do infraštruktúry si vyžadujú podstatne viac zdrojov, keďže ZSSK má vo vlastníctve takmer 700 rušňov.
Štátny vlakový dopravca koncom minulého roka uzatvoril zmluvu na desaťročný prenájom desiatich rušňov typu Vectron od spoločnosti Siemens, ktoré dokážu ísť maximálnou rýchlosťou 200 km/h. ZSSK celkovo za prenájom zaplatí 58,7 milióna eur.
"Aktuálne využívame všetkých desať kusov dodaných Vectronov. Pokrývajú prevádzku 6XX rýchlikov a IC vlakov,“ povedal Kováč zo ZSSK. Zároveň dodal, že IC vlaky ťahajú aj elektrické rušne radu 350, tzv. Gorily. Tie vyrábala spoločnosť Škoda Plzeň v rokoch 1973 až 1975.
Bez prenajatých Vectronov mali štátne rýchliky menšie možnosti jazdiť rýchlosťou 160 km/h. Železnice Slovenskej republiky ako správca infraštruktúry pritom modernizuje hlavnú trať medzi Bratislavou a Košicami na rýchlosť 160 km/h. Koncom minulého roka začali rýchliky spolu s IC vlakmi jazdiť medzi Bratislavou a Púchovom novou rýchlosťou. Cesta medzi Bratislavou a Žilinou sa vďaka tomu skrátila o 15 minút. Predtým vlaky jazdili maximálnou rýchlosťou 120 km/h.
Štátny dopravca pripravuje modernizáciu existujúcich hnacích koľajových vozidiel (HKV). "ZSSK plánuje rekonštruovať HKV s jednosmerným trakčným napájacím systémom na dvojsystémové HKV, resp. jednosystémové HKV na striedavý trakčný systém na rýchlosť 160 km/h z dôvodu modernizácie koridoru Bratislava – Žilina – zmena jednosmerného trakčného systému na striedavý (do r. 2022 má byť už aj Žilina na striedavý trakčný systém),“ informuje Kováč.
Konkrétne plány nákupu nových rušňov štátny dopravca neodhalil. Kováč tvrdí, že podľa dlhodobej stratégie obnovy železničných koľajových vozidiel do roku 2030 je v pláne ďalší prenájom, ako aj nákup nových vozidiel. Zároveň podľa jeho slov dopravca bude do 21 kusov HKV radu 361 montovať v súlade s predpismi Európskej únie zabezpečovacie zariadenie s označením ETCS (European Train Control System). Jeho úlohou je zabezpečiť prenos informácií medzi stanicami, medzistaničnými úsekmi a samotnými hnacími koľajovými vozidlami a jednotným spôsobom informovať rušňovodiča. Týmto systémom je vybavená infraštruktúra na koridoroch Bratislava – Žilina. Montáž daného zabezpečovacieho zariadenia sa zrealizuje aj na 25 kusoch elektrických jednotiek.
Okrem toho ZSSK plánuje vybavovať staršie rušne klimatizáciou, sociálnymi kútikmi alebo vysielačkami so záznamovým zariadením. "Plánovaná obnova koľajových vozidiel bude závisieť od finančných možností ZSSK,“ dodáva Kováč. Zároveň tvrdí, že ZSSK za posledné roky zvýšila investície do budovania dlhodobo zanedbávaných opravárenských kapacít spoločnosti.
V čase, keď ZSSK chýbajú peniaze na modernizáciu, najnovšie podniku hrozí pokuta z Bruselu, a to vo výške 1 percenta z obratu. Európska komisia podozrieva ZSSK spolu s rakúskym štátnym dopravcom ÖBB a Českými dráhami z uzatvorenia kartelu. Dohoda mala ovplyvňovať predaj použitých koľajových vozidiel. „ZSSK pravidelne vyraďuje staré rušne a vozne. Obvykle sú v takom technickom stave, že je možné ich iba zošrotovať,“ informuje Kováč. Podľa jeho slov už v roku 2016 Európska komisia vykonala neohlásenú kontrolu. Odvtedy dopravca nemá informácie o pokračovaní vyšetrovania.
Varovania priamo na trati
Prvé vážne zlyhanie vlaku ZSSK prišlo začiatkom septembra, keď sa neďaleko Levíc roztrhol rýchlik. O pár dní neskôr strhol medzinárodný rýchlik trakčné vedenie v blízkosti Bratislavy o 20. hodine večer. Doprava na hlavnej trati bola obnovená až v skorých ranných hodinách nasledujúceho dňa.
Najväčšie varovanie prišlo v polovici septembra na trati medzi Galantou a Šaľou, kde začal horieť rušeň z roku 1968. Plamene zasiahli aj jeden z vagónov. V dôsledku požiaru prehorelo aj trolejové vedenie. Porucha rušňa spôsobila meškania aj v utorok ráno. Až šesť vlakov meškalo, prípadne neodišlo vôbec. Dvojica vlakov bola odrieknutá medzi Novým Mestom nad Váhom a Trenčínom, jeden vlak pre poruchu rušňa neodišiel o 5.17 hod. zo stanice Prievidza do Nitry.
V utorok večer sa pokazil ďalší rušeň na zastávke Tlmače. Premávka bola na jednokoľajovej trati medzi Veľkými Kozmálovcami a Kozárovcami prerušená od 17.18. hod. Z pokazeného rušňa vytiekol olej. Premávka bola obnovená o 18.33 hod.
ZSSK v roku 2017 na Slovensku prepravila 72,5 milióna cestujúcich. V posledných rokoch ide po zavedení vlakov zadarmo pre študentov a penzistov o výrazný nárast. V roku 2012 využilo vlaky 44,7 milióna cestujúcich. Štátnemu vlakovému dopravcovi pribúdajú cestujúci aj po tom, čo zvýšil počet prímestských spojov v okolí Bratislavy, ktoré prevzali výraznú časť cestujúcich z autobusov. Tie po novom z okolia Senca nevozia cestujúcich priamo do hlavného mesta, ale na železničnú stanicu v Senci.