„Dnes napríklad maďarská personálna agentúra dovezie cudzincov ochotných pracovať za minimálnu mzdu. Takýchto ľudí niektoré firmy nemajú problém zamestnať aj na pracovných pozíciách, kde Slováci pracujú za oveľa vyššie mzdy,“ povedal pre Pravdu predseda OZ Kovo Emil Machyna. V tomto prípade vedenie firmy počíta s tým, že inšpektoráty práce nestihnú skontrolovať všetky domáce podniky. „Maďarské personálne agentúry sú zas schránkové firmy a takým štát veľmi ťažko udelí pokutu,“ dodal Machyna.
Proti obchádzaniu zákona sú aj predstavitelia zamestnávateľov. „My nesúhlasíme ani s čiernou prácou, ani platením nižších miezd cudzincom. No dbať na dodržiavanie zákona musí v prvom rade štát,“ povedal Rastislav Machunka, viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR. Podľa neho firmy dnes cudzincov potrebujú na vyriešenie akútneho nedostatku pracovnej sily. „Zahraniční pracovníci nemajú takú produktivitu práce ako Slováci. Tiež máme vyššie náklady s ich ubytovaním a pre nás je dovoz cudzincov vyslovene krízové riešenie. Tieto zvýšené náklady spolu s nižšou produktivitou práce sa môžu prejaviť v nižších odmenách cudzincov,“ dodal Machunka.
Podľa zákona totiž zahraniční aj domáci pracovníci musia mať rovnako vysokú základnú mzdu. Následné vyplácanie odmien je vždy rozhodnutím vedenia podniku a práve vďaka tomu pracujú Slováci za v priemere vyššie mzdy ako cudzinci.
Výnimku tvoria len top platení zahraniční manažéri, ktorí väčšinou riadia firmy, pôsobiace hlavne v automobilovom priemysle. Aktuálne je na Slovensku voľných takmer 84-tisíc pracovných miest. Miera evidovanej nezamestnanosti dosahuje 5,42 percenta a z úradov práce môže do zamestnania stále nastúpiť takmer 149-tisíc Slovákov. Cudzincov na Slovensku pracuje vyše 60-tisíc, z toho približne polovica je z krajín EÚ a zvyšná polovica z takzvaných tretích krajín. Ide najmä o Srbov či Rumunov.
„Treba otvorene povedať, že časti nezamestnaných sa nechce pracovať a proti týmto ľuďom tvrdo zakročíme,“ povedal minister práce Ján Richter. Podľa neho ľudia odmietajúci prácu majú od štátu nárok len na preplácanie zdravotných odvodov. O možnosti škrtania aj tak nízkych sociálnych dávok sa v Smere diskutuje dlhodobo a zatiaľ k nemu neprišlo. Kvôli problémom s exekútorom dnes časť nezamestnaných pracuje načierno a tento problém môže vyriešiť pripravovaná exekučná amnestia.
Ľudia sa tiež do domácich fabrík nehrnú pre tvrdé pracovné podmienky. „V susednej Českej republike dnes na odborných pozíciách pracuje približne 30-tisíc Slovákov. V ich prípade sú mzdy približne rovnaké ako na Slovensku, a napriek tomu sa nevracajú domov. Dôvodom je, že na Slovensku sú oveľa horšie pracovné podmienky, väčší tlak na produktivitu práce a horšie vzťahy s nadriadenými,“ uviedol Machyna.
Ministerstvo práce aktuálne rokuje s predstaviteľmi odborov aj firiem, ako najlepšie vyriešiť súčasný nedostatok pracovných síl. Výsledkom má byť návrh dlhodobej stratégie zamestnávania cudzincov, o ktorom už na budúci týždeň bude rokovať vláda. Podľa nových pravidiel bude musieť napríklad cudzinecká polícia skrátiť vydanie povolenia na pobyt zo súčasných 90 na 30 dní. Odbory so zamestnávateľmi požadovaným skrátením lehoty prijímania cudzincov nemajú problémy.
„Sme napríklad proti predĺženiu lehoty zaškoľovania robotníkov zo 6 týždňov na 3 mesiace. V praxi totiž cudzinci už po niekoľkých dňoch normálne pracujú za výrobným pásom, ale za nižší plat, keďže oficiálne stále ide o školenie,“ uviedol Machyna. Zamestnávatelia sa zas snažia presadiť zrušenie povinnosti poskytnutia ubytovania pre vodičov kamiónov. "V ich prípade to nemá zmysel, keďže väčšinu času aj tak cestujú po Európe,“ povedal Machunka. Po nájdení prijateľného kompromisu začnú zmeny predstavené v dlhodobej stratégii prijímania cudzincov platiť už začiatkom budúceho roku. Vláda by sa problémom mohla zaoberať na budúci týždeň.