„Celkový počet pracovných miest vo svete sa v najbližších piatich rokoch zvýši o 55 miliónov. Razantný nástup automatizácie nakoniec vytvorí oveľa viac nových pracovných miest, ako zruší,“ uviedla výkonná riaditeľka Svetového ekonomického fóra (WEF) Saadia Zahidi. Nasadzovanie robotov by malo podľa analýzy WEF do roku 2022 vytvoriť až 133 miliónov nových pracovných miest, no v rovnakom období prinesie zrušenie 75 miliónov pracovných pozícií.
Ohrozené by pritom mohli byť hlavne pracovné miesta ľudí s nízkou kvalifikáciou. Naopak, zvyšovanie automatizácie si vyžiada viac pracovníkov v procesoch riadenia a obsluhy. Vznikne tak ešte väčší dopyt po ľuďoch s technickými zručnosťami a vzdelaním. „Problémy môže v najbližších rokoch spôsobiť hlavne nízka ochota firiem preškoľovať zamestnancov na nové pracovné miesta,“ dodala Zahidi. Priemerne len každá tretia firma je totiž ochotná investovať do budúceho vzdelania svojich zamestnancov.
Nedostatok ľudí tlačí firmy do automatizácie
Nasadzovanie robotov v minulých rokoch znižovalo na Slovensku počet pracovných miest hlavne v priemysle. V roku 2008 dosiahli ročné tržby všetkých podnikov hodnotu 72,8 miliardy eur. Domáci priemysel vtedy zamestnával 586-tisíc ľudí. V nasledujúcich rokoch počet zamestnancov klesal. V roku 2016 v priemysle pracovalo len 527-tisíc ľudí.
Napriek tomu sa tržby všetkých podnikov zvýšili o 15,5 miliardy eur a dosiahli tak hodnotu 88,3 miliardy eur. Domáce firmy sa totiž počas krízy naučili efektívne vyrábať viac s menším počtom zamestnancov.
Karta sa však vlani začala obracať. V prvom štvrťroku 2018 už pracovalo v slovenskom priemysle viac ako 700-tisíc ľudí. A tí stále chýbajú. Firmy pritom nevedia prostredníctvom úradov práce obsadiť napríklad viac ako 35-tisíc voľných pracovných miest operátorov výroby a montérov strojov. Celkovo je pritom voľných takmer 84-tisíc pracovných miest. Do konca roka má podľa najnovšej makroprognózy z dielne Inštitútu pre finančnú politiku pri rezorte financií pribudnúť ďalších 47-tisíc voľných pozícií.
Aktuálne je na Slovensku miera evidovanej nezamestnanosti na úrovni 5,42 percenta. Z úradov práce môže okamžite nastúpiť do zamestnania takmer 149-tisíc ľudí. Okrem toho pre obrovské dlhy časť nezamestnaných ľudí pracuje radšej načierno, keďže nepriznaný príjem im nemôže zobrať exekútor a tento problém môže aspoň sčasti vyriešiť pripravovaná exekučná amnestia. Niektorým skupinám ľudí sa zas nechce pracovať a štát ich do zamestnania plánuje prinútiť okresaním sociálnych dávok.
Akútny nedostatok ľudí však začína tlačiť podniky do čoraz väčšej automatizácie. V slovenských obchodoch už dnes časť pokladníkov nahradili automatické pokladnice. Domáce banky zas plánujú nahradiť risk manažérov algoritmom, ktorý na základe príjmov a výdavkov klienta banky automaticky vypočíta schopnosť splácania úveru.
V priemysle sa roboty presadzujú hlavne vo veľkých automobilkách. V karosárni Audi bratislavského závodu Volkswagen už tri roky spolu každý deň pracuje tisíc ľudí a tisíc robotov. Roboty dokážu bez ľudskej pomoci napríklad otvoriť dvere a naniesť lak na vnútornú karosériu nového automobilu. Po dokončení prace robotická ruka dvere automaticky zatvorí a pás automaticky presunie karosériu na ďalšie pracovisko.
V menších firmách však nasadzovanie robotov nejde až tak rýchlo. „Robotizácia je časovo náročná a drahá, preto netreba predpokladať, že v budúcich 10 – 15 rokoch zásadne nahradí ľudský pracovný výkon,“ povedal Martin Malo, riaditeľ personálnej agentúry Trenkwalder CZ&SK.
Učiť sa duálne a inovatívne
Podľa svetového ekonomického fóra je kľúčom na riešenie dosahov robotizácie práve vzdelávanie ľudí na nové pracovné pozície. Dôležitá bude hlavne mladá generácia. O pár rokov budú totiž mladí ľudia tvoriť až polovicu pracovnej generácie.
„Musíme ich naučiť, že veľké myšlienky vznikajú zo snívania s otvorenými očami,“ uviedol Artur Bobovnický, riaditeľ sekcie programov, analýz a medzinárodnej spolupráce zo Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA). Slovensko je podľa neho však v inováciách stále pozadu. „Slovensko je a ešte dlhé roky ostane takzvaným miernym inovátorom, čo znamená, že sme na chvoste rebríčka v inováciách,“ povedal Bobovnický.
„My sa musíme zamerať nielen na riešenia, ktoré prinášajú okamžité úspechy, ale hlavne na oblasť, ktorá bude mať dlhodobý vplyv na život, a to sú mladí ľudia,“ povedal Bobovnický. Dôležité podľa neho je, aby bolo inováciám naklonené vedenie firmy a existovala schopnosť preniesť ich na trh a zameranie sa na prácu s mládežou. Práve SIEA je implementátorom národného projektu Inovujeme.sk, ktorý má jednu dôležitú časť – vzdelávanie mladých ľudí. Projekt je naplánovaný pre 240 slovenských škôl. Agentúra prideľuje nenávratné finančné príspevky pre žiadateľov, ktoré sú zamerané na zvyšovanie inovačnej výkonnosti.
V budúcnosti má dostatok odborníkov zabezpečiť rozbehnutie duálneho vzdelávania. V ňom mladí ľudia už počas školy praxujú priamo vo výrobných halách domácich fabrík. Štát firmy do vzdelávania motivuje vyplatením ročnej odmeny tisíc eur za každého vzdelaného žiaka. Zároveň si môžu firmy aj naďalej znížiť svoj daňový základ až o 3 200 eur za každého žiaka, ktorému v priebehu roka umožnia 400 hodín praktického vzdelávania.
Tento model na Slovensku už pred rokmi rozbehli veľké automobilové závody, železiarne či menšie firmy patriace hlavne rakúskym a nemeckým majiteľom. Dnes vďaka peniazom z eurofondov platí štát veľkú časť vzdelávania ľudí priamo vo výrobných halách domácich podnikov. „Pre potreby slovenského automobilového priemyslu sa vláda zaviazala v najbližších štyroch rokoch rekvalifikovať 20-tisíc absolventov,“ povedal minister práce Ján Richter. Mladí ľudia po skončení školy za peniaze štátu získajú v súkromných fabrikách vzdelanie potrebné na výrobu automobilov.
Zavážia hlavne inovácie
Zmierniť možné riziká ohľadne pracovného trhu chce aj ministerstvo hospodárstva. Pripravilo preto spolu s akademikmi a priemyslom Akčný plán inovatívneho priemyslu, ktorý rezort už predkladá na rokovanie vlády. „Materiál obsahuje 40 konkrétnych opatrení pre trh práce, vzdelávanie, výskum a vývoj, normotvorbu a štandardizáciu, financovanie a osvetu,“ priblížila generálna riaditeľka sekcie podnikateľského prostredia a inovácií ministerstva hospodárstva Miriam Letašiová. Rezort hospodárstva chce takto vytvoriť podmienky na zavedenie a implementáciu inteligentného priemyslu, dodala.
Na ministerstve hospodárstva sa podľa Letašiovej začali aktívne venovať aj téme smart cities či inovačným voucherom. Práve tie slúžia ako podpora pre malé a stredné podniky, aby mohli spolupracovať s vedecko-výskumnými inštitúciami. Fungovať totiž musí aj previazanosť veľkých a malých firiem smerom k domácemu a zahraničnému prostrediu, upozornila Letašiová. Práve na tom stojí podľa nej aj otázka konkurencieschopnosti slovenských firiem v budúcnosti.
„Nejde len o poskytnutie financií, ale aj o zohľadnenie kvality projektu, ktorý má byť udržateľný a prínosný pre spoločnosť,“ povedala riaditeľka odboru finančných nástrojov zo sekcie riadenia investícií Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu Michaela Kollárová. Potrebné je však aj strategické plánovanie, dodala. Úrad spustil podľa Kollárovej niekoľko pilotných projektov v oblasti verejno-súkromnej spolupráce na medzinárodnej úrovni.