Na stole je suma vyše 300 miliónov, ktorú vypočítal OLAF, že unikli na cle za podhodnotený tovar dovezený na Slovensko. V akom štádiu je to teraz?
Komunikujeme s OLAF-om o spôsobe, akým stanovil dokalkulovanie hodnoty cla, o ktoré podľa OLAF-u prišla konaním slovenskej Finančnej správy Európska únia. S kalkuláciou máme niekoľko problémov. Ten prvý je, že OLAF stanovuje colnú hodnotu štatistickými metódami. Tento spôsob nereprezentuje reálnu colnú hodnotu tovaru, ktorý bol preclievaný v nejakom reálnom čase.
Prečo?
Lebo OLAF vypočítal údajnú sumu, o ktorú prišla Európska únia, na základe deviatich potvrdených podhodnotených faktúr. A aj to, kým mu ich Čína potvrdila, trvalo takmer dva roky. Sumu 300 miliónov si tak OLAF vypočítal na základe deviatich faktúr: použil ich priemernú hodnotu na celý objem dovozov na Slovensko, a ešte k tomu aj spätne za roky 2013 a 2014. Pritom každé colné konanie má svoj tovar, ktorý je v tom konaní jedinečný, a hodnotu tovaru, ktorá je v tom konaní jedinečná. Druhý dôvod, prečo so sumou 300,8 milióna nesúhlasíme, je to, že Slovensko sa dostalo k férovým cenám OLAF-u v systéme Arep niekedy v roku 2015. Tieto ceny stanovil OLAF po spoločnej európskej akcii Snake, ktorá bola od marca do mája 2014 a stanovila rizikové profily. Podľa OLAF-u by hodnoty, za ktoré je tovar preclievaný, nemali byť nižšie ako hodnoty v týchto rizikových profiloch. A práve tieto minimálne hodnoty z roku 2015 potom OLAF aplikoval na kalkuláciu preclievaní v rokoch 2013 a 2014. Teda spätne. Výpočet OLAF-u sa opiera o veľmi malé dôkazné bremeno z hľadiska dôkazov colnej hodnoty. Nemôžeme s tým súhlasiť.
Budeme Bruselu platiť?
Odmietam, že budeme platiť 300,8 milióna eur, a som pripravený súdiť sa s Európskou komisiou o akúkoľvek sumu. Som hlboko presvedčený o tom, že štatistické vykalkulované ceny OLAF-u, teda takzvané férové ceny, nezodpovedajú colnej hodnote, ktorá je predložená pri konkrétnom preclení. Existujú len dva spôsoby určenia ceny s dostatočným dôkazným bremenom, ktoré obstojí na akomkoľvek súde. Jedným je originálny doklad z krajiny exportu. Druhým je ešte súdnoznalecký posudok hodnoty toho tovaru. Nie je však reálne robiť ho na každý kamión, ochromilo by to import tovaru nielen na Slovensko, ale aj do EÚ, lebo jeho vypracovanie trvá od jedného do šiestich mesiacov. Tiež to nie je vôbec lacné. Nerobí to žiadna európska krajina.
Európska komisia potvrdila, že zatiaľ nevedie voči Slovensku žiadne konanie ohľadne cla.
Áno, to je pravda. Sme v štádiu argumentácie, že výpočet OLAF-u nepovažujeme za správny.
Povedali ste, že nesúhlasíte s cenami OLAF-u, lebo sú použité spätne. Je tam taký veľký rozdiel v cenách za roky 2013, 2014 a 2015?
Ide o princíp. Je jedno, či by tá suma bola 50 eur, alebo 300 miliónov. Spochybňujeme princíp kalkulácie colného dorubu. V našej odpovedi na správu OLAF-u sme tieto otázky položili. Nedostali sme odpoveď. Dostali sme ďalšie otázky, na ktoré sme odpovedali. A aby sa tento pingpong skončil, tak som inicioval stretnutie s najvyššími predstaviteľmi OLAF-u, ktoré bude 27. septembra v Haagu. Nemám ambíciu donekonečna s OLAF-om diskutovať. A určite nemám záujem, aby táto téma bola takouto fatálnou verejnou a mediálnou diskusiou, ktorá vyvoláva dojem, že na Slovensku niekto niečo ukradol. Ohradzujem sa proti tomu, že by Finančná správa a jej colníci alebo ja podporovali podhodnotenie textilu, respektíve nejakú zlodejčinu.
V stredu idete na finančný výbor parlamentu.
A budem tam hovoriť to isté, čo hovorím teraz.
Ale OLAF je rešpektovaná inštitúcia a hovorí o sume vyše 300 miliónov eur.
A my hovoríme nula. A to preto, že férové ceny definované OLAF-om nezodpovedajú colnej hodnote, ktorá bola predložená na preclenie. Iný prípad je deväť faktúr, ktoré má OLAF potvrdené z Číny, a na nich je vyššia cena ako tá, čo bola predložená na Slovensku na preclenie.
Čiže v týchto deviatich prípadoch by mohlo ísť o nejaký doplatok?
Áno, mohlo. No na základe informácií, ktoré máme, Slovensku tieto originálne faktúry odovzdané neboli. Ide o jednu firmu, o ktorej sa píše aj v správe OLAF-u, ktorú však menovať nemôžem. Táto firma je z podhodnocovania masívne podozrivá a my s touto firmou máme konania, ktorých hodnota na vymáhanie colného dlhu je niekde na úrovni 18 miliónov. S touto firmou však Finančná správa nezávisle od správy OLAF-u, ktorá prišla v decembri 2017, vedie spor už od roku 2014.
Na jednej z minulotýždňových tlačoviek ste hovorili, že Finančná správa má 200 miliónov eur v konaniach.
Tie konania sú buď trestné voči konkrétnym špeditérom a dovozcom, alebo správne. Teda, že ide o pokuty a nie je tam trestné konanie. V prípade konkrétnych podozrení máme jeden kriminálny zväzok z roku 2013, ktorý sa skončil tým, že sme o podozrivých osobách nedostali dostatok dokumentov a informátor sa rozhodol, že odstúpi.
Ako ste riešili podozrenia na vašich ľudí?
Keď sme mali podozrenia u konkrétnych colníkov, tak sme sa s nimi dohodli, že na pozícii skončia. Zdôrazňujem, dohodli. Nemali sme totiž žiadny dôkaz, že sa podieľajú na tejto činnosti. Nikto nevie ani dokázať, že sa takáto činnosť diala. Keby sme to vedeli, tak môžeme voči nim konať trestnoprávne. Nemusíme sa s nimi dohadovať, ale ich môžeme odvolať a žalovať ich. Prečo som to neurobil? Lebo máme niekoľko sporov s bývalými zamestnancami, ktorí boli obvinení, a následne ten proces vyhrali a doplácali sme im mzdy a ďalšie náhrady. A navyše sme voči nim nemali žiadne dôkazy, tak som zabezpečil, aby neboli na svojich pozíciách. A následne, aby neboli vo Finančnej správe.
OLAF tvrdí, že pri podhodnocovaní ide o zločinecké skupiny, ktoré operujú v rámci únie a vyberajú si krajiny, ktoré majú laxný prístup. Prečo bolo Slovensko v tých rokoch také atraktívne?
Prečo Veľká Británia, Malta, Portugalsko, Česká republika či Francúzsko? Tento problém nie je izolovaný problém Slovenska. Prečo si z hľadiska trás na preclenie vyberajú krajiny strednej a východnej Európy, sa treba spýtať špeditérov a dovozcov. Súvisí to buď s krajinou vylodenia, alebo určenia. Dištancujem sa od toho, že by to bolo laxným prístupom colníkov alebo štátnej správy.
Správa OLAF prišla koncom roka 2017. Kedy ste sa o nej dozvedeli?
Konkrétne prišla 22. decembra 2017, začiatkom roka som už na túto tému poskytol veľký rozhovor v novinách.
A predtým ste nevedeli, že tu niečo takéto existuje?
Samozrejme, že som vedel, že existuje problém s podhodnocovaním tovaru. Ten problém sa začal v roku 2003, a hlavne v roku 2005, keď začal fungovať režim 4200 (preclievanie na Slovensku, no tovar je určený do inej krajiny). Odvtedy existuje problém v celej Európe. V niektorých krajinách sa preclieva viac, v iných menej. Ten problém tu bol dávno predtým, než som v roku 2012 prišiel na Finančnú správu. Ten problém som zdedil. Definitívne som ho vyriešil v októbri 2014. Odvtedy sme krajinou, ktorú OLAF nepovažuje za cieľ pre tovar s podhodnotenou cenou.
Čo sa teda zmenilo v roku 2014?
Celková priemerná colná hodnota pri rizikovom ázijskom tovare v kapitole 61 nám medzi rokmi 2013 a 2014 stúpla približne štvornásobne – teda z 1,90 eura na 6,50 eura. Nečakal som teda, kým OLAF príde so svojimi férovými cenami. Ak by som čakal, tak ten nárast by bol dramaticky väčší. Nikdy by však nedosiahol hodnoty, aké dosahoval v roku 2006, ktorý bol posledným rokom pána Cvika (bývalý námestník Colného riaditeľstva Peter Cvik) vo funkcii. Vtedy bola priemerná hodnota tovaru 0,90 eura a doviezlo sa 280-tisíc ton takéhoto tovaru. V roku 2013 sa doviezlo 41-tisíc ton a v roku 2014 31-tisíc ton. Dištancujem sa od toho, že problém vznikol v roku 2013 a my sme nekonali či to dokonca podporovali. Od marca 2014 sa k tomu pridala celoeurópska akcia Snake. Pomohla nám určiť rizikové profily tak, aby zodpovedali férovým cenám OLAF-u. Problém však je, že prehrávame súdy. Súvisí to s tým, že prípadné podhodnotenie bolo určené na základe rizikových profilov OLAF-u, no na súde obstojí len exportná faktúra alebo znalecký posudok. Takto sme už prehrali prvých 500-tisíc eur takéhoto súdneho sporu.
Bývalý námestník Cvik vyčíslil, že 300 miliónov je len suma za clo, ktoré máme doplatiť Európskej komisii. Chýba tak ešte ďalších 100 miliónov, ktoré mali ísť do nášho rozpočtu (zaplatené clo sa delí v pomere 75:25 medzi úniu a členský štát, v ktorom je vyrubené). K tomu navyše sú tam podľa neho úniky na DPH. Spolu to má byť 1,2 miliardy.
Neviem, ako na toto reagovať. Treba sa spýtať pána Cvika, či vie, čo je to DPH. Evidentne totiž dani z pridanej hodnoty vôbec nerozumie. Keď je tovar preclený v režime 4000, DPH je zaplatená okamžite pri dovoze. Pri jej určení potom ide o hodnotu tovaru. Ak faktúra nie je v súlade s rizikovým profilom, colník ju posiela na verifikáciu. Ale DPH je aj tak zaplatená hneď pri dovoze. Pokiaľ ide o rizikovejší režim 4200 – teda ak je tovar preclený na Slovensku a ide do inej krajiny, je platba DPH irelevantná. Je však vyrubená zábezpeka na DPH, ktorá je uvoľnená, ak je potvrdené, že tovar dorazil do krajiny určenia. Ak krajina určenia nepotvrdí, že tovar dorazil, tak sa siahne na zábezpeku DPH a uhradí sa DPH, lebo sa predpokladá, že tovar zostal na Slovensku. K žiadnemu úniku na DPH nedochádza.
Prečo?
Pretože cieľom kriminálnych živlov, ktoré sa podhodnocovaním zaoberajú, nie je, aby cena na pulte v krajine určenia bola nižšia ako cena konkurenčného tovaru. Ich cieľom je zarobiť čo najviac na podhodnotení. DPH je v celom reťazci jedna daň a platí sa pri spotrebe a je zaplatená spotrebiteľom. Pravdepodobnosť, že tá cena je priemerne nižšia ako bežná cena na trhu, je veľmi nízka.
A ak by bola?
Ak by aj bola, tak ten únik na DPH je následne dokázateľný iba tak, ako som už hovoril. A to originálnou faktúrou alebo znaleckým posudkom. Potom sa od subjektu môže vymáhať dodatočné clo a aj dodatočná DPH za predpokladu, že sa to potvrdí. A môžem vám garantovať, že žiadnu DPH od nás Európska komisia ani nikto iný nevymáha ani nebude vymáhať. Metódou pána Cvika som vyčíslil, že za jeho pôsobenia a pôsobenia jeho brata, ktorý bol námestníkom Colného úradu Trnava, sa spôsobila škoda na cle v roku 2006 vo výške 840 miliónov eur. Pri takomto cle by bola DPH ešte vyššia.
Správa teda prišla koncom roka 2017. Vo Veľkej Británii, ktorej OLAF vypočítal colný únik za 1,9 miliardy eur, to začali riešiť začiatkom roka. Prečo sa o tom u nás hovorí až teraz?
Zachytil som jednu správu z britských médií na danú tému vo Financial Times. Hovorí, že dostali správu OLAF, neakceptujú ju a nebudú to platiť. My sme o tom informovali už vo februári. Mal som na túto tému rozhovor, ktorý, žiaľ, vyšiel až v júni. No rozumiem tomu, vražda Jána Kuciaka a jeho partnerky všetko zmenila. V každom prípade to bolo predtým, ako s tým vyšiel istý denník ako s veľkou senzáciou. Na danú tému diskutujem s Veľkou Britániou. A neviem o tom, že by colníkov jej veličenstva niekto označil za zlodejov, a neviem o tom, že by niekto odvolával šéfa britskej finančnej správy. S Veľkou Britániou si aj zlaďujeme postoj ohľadne ďalšieho postupu. Tiež na úrovni V4. Navyše existuje štatistika Európskej komisie z júna 2018. Jednoznačne potvrdzuje, že Slovensko má jeden z najnižších objemov podhodnoteného tovaru v Európe. Tak ak pán Rajtár (poslanec opozičnej strany SaS) rozpráva, že ten problém stále pokračuje a že Slovensko prichádza o 600-tisíc eur denne, je to čistá demagógia. A to až na úrovni poplašnej správy.
On povedal, že sa to znížilo po roku 2014, ale od roku 2018 to ide zase hore.
Neviem, odkiaľ má pán Rajtár informácie o hodnotách z tohto roka, ale veľmi radi mu ich poskytneme, a potom zistí, že naše hodnoty sú v súlade s férovými cenami OLAF-u.
Ako sa zmenili objemy čínskeho dovozu v posledných rokoch?
Výrazne klesali.
Ako prebieha v súčasnosti preclenie?
Každé colné konanie je individuálnym aktom. V tom kamióne je nejaký konkrétny tovar za nejakú konkrétnu cenu v určitom čase. Finančné správa je orgánom verejnej moci a musí konať v súlade s právom a so zákonmi. Colník nemôže neakceptovať faktúru na preclenie, ak tá obsahuje všetky náležitosti. Musí ju akceptovať a na základe nej tovar precliť.
Nemá inú možnosť?
Colník môže spochybniť colnú hodnotu tovaru, ak sa riadi rizikovými profilmi. Rizikový profil však neurčuje colnú hodnotu tovaru. Rizikový profil znamená, že „vážený colník, faktúra, ktorú dostávaš na preclenie a jej hodnota je nižšia, ako je stanovené v rizikovom profile, tak sa tým, prosím, zaoberaj hlbšie a neprepusti ten tovar do obehu alebo tranzitu“. Ak je hodnota tovaru nižšia ako rizikový profil, tak colník pošle žiadosť o verifikáciu do nášho analytického oddelenia na Finančnom riaditeľstve. To následne žiada verifikáciu – teda potvrdenie faktúry, z krajiny exportu. Medzičasom colník vyrubí zábezpeku na clo. Ak sa potvrdí, že hodnota tovaru má byť vyššia ako na faktúre, tak zo zábezpeky uspokojí pohľadávky Finančnej správy.
To hovoríme o režime po tom, čo boli stanovene rizikové profily.
Áno. Ale tie boli na Slovensku stanovené skôr, ako ich stanovil OLAF svojimi férovými cenami. Snažím sa len vysvetliť, že rizikové profily nereprezentujú hodnotu tvaru, ktorá je preclievaná. Len naznačujú colníkovi, že pokiaľ je tovar pod hodnotou rizikového profilu, že sa tým má zaoberať. A zaoberá sa tým tak, že vyrubí colnú zábezpeku a pošle faktúru na verifikáciu.
František Imrecze (46)
stojí na čele Finančnej správy od mája 2012. Vyštudoval Obchodnú fakultu Ekonomickej univerzity v Bratislave. Pred svojím nástupom do štátnej správy viedol spoločnosť SAP Slovensko. Na vedúcich pozíciách pôsobil aj v spoločnosti T-Mobile Slovensko a Oracle Slovensko.