Dozrel čas pre značku Slovenské víno

Slovensko oslavuje štvrťstoročie svojho vzniku. V pohároch sa pri rôznych príležitostiach trblietalo a zmysly príjemnou vôňou priťahovalo víno. Vari najpôvodnejší a spomedzi všetkých produktov slovenského poľnohospodárstva medzinárodne najúspešnejší produkt. Prispel k jej dobrému menu ako automobilky či úspechy špičkových športovcov a umelcov. Máme inštitúciu, kde skvostné vína môžeme ochutnať - Národný salón vín.

10.09.2018 14:00
víno, porota, súťaž vín Foto: ,
Slávnostné štrngnutie pohármi po finálovom rozstrele. Na snímke zľava doprava porotcovia Ondrej Celleng, Vladimír Mrva, Ladislav Šebo, Ingrid Vajcziková, Miloš Holčík, Tibor Ruman a Robert Müller.
debata

Na hrade Červený Kameň minulý týždeň porota zložená z najlepších slovenských degustátorov vybrala sto najlepších vín Slovenska, ktoré svojimi mokmi v uplynulých rokoch upútali pozornosť v Paríži, Madride či New Yorku. Oná stovka vín je v poradí už trinástou kolekciou, čo bude vystavená v Národnom salóne v Apponyiho paláci v Bratislave.

Ani jedno odvetvie poľnohospodárstva sa nerozvíja tak búrlivo a spontánne ako vinárstvo, už menej jeho základ vinohradníctvo, hoci v posledných rokoch badať isté oživenie v budovaní a modernizácii viníc. Víno priťahuje mladú generáciu z rôznych dôvodov. Je to produkt, na ktorom sa možno sebarealizovať, možno ním pozitívne zmeniť seba, ale aj krajinu a jej ľudí. A práve uplynulých trinásť rokov Národného salónu vín ukázalo, ako sa Slovensko úspešne vyzlieka zo starej vinárskej kože, objavuje modernu a jeho vinársky rukopis je písaný remeselne čoraz zručnejšou rukou. A tam, kde je dobre zvládnuté remeslo, sa začína rodiť umenie – práve to prezentuje Národný salón vín.

Koniec fígľom

V živote, samozrejme, nič nie je čierno-biele, dobré slovenské víno sa rodí len nadobúdaním skúseností a prekonávaním rozličných prekážok a, pravdaže, aj fígľov, skracujúcich cestu k úspechu, ktoré ho vzápätí môžu znehodnotiť v očiach publika. Do trinásteho ročníka salónu vyberali preto víno prísnejšie ako v minulosti.

„Prišli sme si po vzorky rovno k vinárom. V minulosti sa totiž stávalo, že od niektorých vinárov sa jedno víno ocitlo v pohároch degustačných komisií a druhé vo fľašiach, ktoré sa potom vystavili v salóne. Tomu je koniec, pretože teraz sme si vybrali kartón vína rovno z palety, ktorá smeruje na trh k odberateľom,“ vysvetlila riaditeľka vinárskeho zväzu Jarmila Kaňuchová-Pátková. Okrem toho degustačné vzorky vín, ktoré porota vybrala do salónu, sa analyticky porovnajú s nafľašovanými vínami, čo budú vystavené v salóne.

Kde inde by sa mala prezentovať férovosť a stopercentná kvalita a napokon vinárska etika, ak nie priamo v salóne.

Do jesenného finále postúpilo z regionálnych súťaží 333 vín a spolu s jarnými 107 vínami sa o právo byť v stovke najlepších uchádzalo dovedna 440 vín. Jarné kolo vybralo 25 aromatických vín, jesenné sa sústredilo na vína, ktorým bolo treba dopriať čas na dokonalé vyzretie. Na degustačný stôl tak prišli prevažne vína s charakterom, tomu zodpovedajúcim telom, jednoducho prejavom, o ktorý malo význam zaujímať sa hlbšie.

V minulosti sa totiž stávalo, že od niektorých vinárov sa jedno víno ocitlo v pohároch degustačných komisií a druhé vo fľašiach, ktoré sa potom vystavili v salóne. Tomu je koniec.
Jarmila Kaňuchová-Patáková, riaditeľka vinárskeho zväzu

Už po druhý raz sa hodnotenie vín uskutočnilo v elegantných zámockých, respektíve hradných priestoroch. Aj v tomto smere akoby Slovensko zrovnalo krok so svetom, dobré víno sa rado obklopuje krásnym prostredím. Pod klenbou jednej z komnát hradu Červený Kameň, ešte vyhriateho letným slnkom, bola akurátna teplota, dostatok denného svetla, čisto a vzdušno. Tu sa vyjavovala pravda o každom víne.

František Lipka, dlhoročný slovenský veľvyslanec a veľký znalec vína, ktorý je nie náhodou šéfom hodnotiteľských komisií OIV – Medzinárodnej organizácie pre vinič a víno, ocenil atraktívnosť priestoru: „Čím je lepší priestor, tým hlbší je zážitok z vína.“

Vráťme sa k vínu samotnému. František Lipka si všimol, že do salónu sa usilujú dostať stovky a stovky vinárov. Od nadšených začiatočníkov až po najväčšie vinárske esá. Do finále sa musia prebojovať cez regionálne kolá. Lenže nie všetko, čo má zlatú či striebornú medailu z regiónu, je hodné špičkového ocenenia. Nečudo, že podchvíľou vzniká podľa Lipku hodnotový chaos a bodku nad i, teda ktoré víno je naozaj stopercentným špičkovým slovenským vínom, dáva až salón. Tu sa rozhodne, ktoré slovenské víno patrí do top triedy.

Nech žije moderná klasika

Najsilnejšie obsadenú kategórii bielych suchých vín vyhral známy trnavský tandem Vladimír Mrva a Peter Stanko s Veltlínskym zeleným, neskorý zber 2017, kryo. Akoby týmto vínom odkázali celému Slovensku, priatelia, vážme si pôvodné stredoeurópske odrody, ktoré boli a sú v slovenských vinohradníckych oblastiach doma. Kryo je pozoruhodná technológia, ktorá umožňuje prejaviť vo víne nevídaný register vôní a chutí v dokonalej harmónii. Staré v podmanivom novom šate.

A máme tu vína biele polosuché a polosladké, ktorým v salóne 2018 kraľuje veľká hviezda z Tokaja Jaroslav Ostrožovič. Nedávny šampión z Madridu predstavil jednu z veľkej trojky klasických tokajských odrôd Lipovinu ako bobuľový výber z roku 2016. Opäť moderna v špecifickom tokajskom vyhotovení.

Medzi červenými suchými a polosuchými sa presadilo Chateau Topoľčianky. Vinárstvo s vyše poltisíckou vinohradov, ktoré si z nich môže dovoliť vyrábať absolútne špeciality. Alibernet z ročníka 2015, odroda pochádzajúca z teplej čiernomorskej Odesy, sa pozoruhodne na Slovensku udomácnila. Sovietsky kríženec dvoch francúzskych odrôd predviedol európsku eleganciu v slovenskom podaní. Áno vieme robiť majstrovské kúsky.

Vinári z Topoľčianok sa blysli ešte raz v prírodne sladkých vínach, kde triumfovali s ľadovým Rizlingom vlašským. Ide o produkt zo starej vinice na svahoch Tribečského pohoria, ktorý má dvoch rodičov: tuhý zimný mráz a ľahkú, no zároveň pevnú ruku Miloša Ševčíka.

A kým iným môžeme zakončiť víťaznú prehliadku jesenného finále ako tokajským vínom. Spoločnosť Tokaj & Company v posledných rokoch žne v Národnom salóne vín jeden triumf za druhým. Tentoraz na piedestál vystúpali Tokajské výbery z ročníka 2009. Je to klasika, ktorá kedysi ohúrila kráľa Ľudovíta XIV., prezývaného Slnko, cárovnú Katarínu II., či neskôr kozmonauta Jurija Gagarina.

Salón však nie je pre hlavy pomazané, je pre každého smrteľníka, ktorý vo víne našiel zhmotnenú krásu svojej krajiny. Isteže je prchavá, ale aký zážitok víno v pamäti zanechá! Žijeme aj veľkými okamihmi. Inak by nevznikla poézia ani vedecké štúdie, ako robiť víno ešte lepšie. Zostáva možno urobiť rozhodný krok k zadefinovaniu značky Slovenské víno. Naplnila by sa tak povedané slovami Vladimíra Mrvu „nielen túžba ponovembrovej generácie priekopníkov slovenského vína, ale ustálo ekonomické a spoločenské postavenie vína“.

Slávnostné štrngnutie pohármi po finálovom rozstrele. Na snímke zľava doprava porotcovia Ondrej Celleng, Vladimír Mrva, Ladislav Šebo, Ingrid Vajcziková, Miloš Holčík, Tibor Ruman a Robert Müller.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #víno #slovenské víno #vinárstvo