Keďže platieb je neúrekom, keď sa to všetko spočíta, nahromadia sa rozprávkové zisky. Americké technologické firmy, ovládajúce kartové platobné služby po celom svete, takto zarábajú miliardy. Ide o platby kartou v bežných obchodoch aj cez internet.
Foto: Reuters
Zmieriť sa s tým nechcú v Nemecku, kde silnejú hlasy, aby Európa vyvinula svoje vlastné globálne kartové platobné služby v rámci konkurencie a tiež obrany proti ďalšiemu stupňovaniu geopolitického napätia. Vyjadril sa tak nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maas a najnovšie ho podporil aj člen predstavenstva Európskej centrálnej banky Yves Mersch. „Európa musí vyvinúť vlastné globálne platobné služby,“ povedal Mersch. „V súčasnom geopolitickom prostredí tieto riziká, žiaľ, nie sú také vzdialené ako kedysi, a európski politici to musia brať vážne,“ dodal.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová povedala, že názor Maasa neprezentuje postoj nemeckej vlády. Ide o veľa. Panujú obavy, že ak by Nemecko siahlo na zisky amerických technologických gigantov v Európe, americký prezident Donald Trump naplní svoju hrozbu v podobe ciel na európske autá. Colná vojna by mohla spustiť vo svete novú hospodársku krízu.
Na druhej strane stav, keď v Európe dominujú pri platbách systémy kalifornskej spoločnosti PayPal a tiež americkej Visa, nie je pre Európanov dobrý. Okrem toho v EÚ na on-line platbách a bezhotovostných transakciách zarábajú aj americké spoločnosti Alphabet, Apple, Facebook a Amazon. S ich ziskami je americký biznis v Európe v prebytku. Trump však bez zohľadnenia týchto obrovských nezdanených ziskov poukazuje na deficit zahraničného obchodu USA s EÚ. Na ilustráciu, len za prvý kvartál tohto roka americká Visa, ktorá je spracovateľom platieb prostredníctvom kreditných kariet, vykázala zisk 2,5 miliardy dolárov.
Pred štyrmi rokmi sa vysoké poplatky amerických spoločností rozhodla regulovať Európska komisia. Z tisíc eur minutých v on-line svete môžu poplatky maximálne predstavovať sumu vo výške dvoch a troch eur. V systéme platobných kariet dnes v Európskej únii kraľujú americké spoločnosti Visa a Mastercard. Pri on-line platbách realizovaných cez mobil zas kraľuje americký PayPal. Čisto teoreticky môžu Spojené štáty americké zastaviť v Európskej únii väčšinu on-line platieb a paralyzovať tak miestne hospodárstvo. V reálnom svete ide skôr o to, že USA majú vďaka dominancii technológií pri platbách silnú pozíciu pri vyjednávaní biznisu.
Tlak na znižovanie poplatkov
Len veľmi málo Európanov totiž využíva služby európskych spoločností, akými sú nemecká firma Girocard alebo francúzska Cartes Bancaire. „Tieto spoločnosti sú až príliš zamerané len na miestny trh,“ povedal Mersch. Podľa Európskej komisie závislosť od amerických firiem môže vyriešiť aplikovanie smernice PSD2, ktorá umožňuje získanie bankových údajov európskym startupom. Výsledkom má byť postupný vznik európskych platobných služieb. „Tieto by mohli mať podobu platobných iniciačných služieb, ktoré sa môžu používať na on-line nakupovanie namiesto kreditných kariet alebo elektronických peňaženiek. Niektoré európske spoločnosti pôsobiace v oblasti finančných technológií už podobné služby vyvinuli,“ povedala hovorkyňa Európskej komisie na Slovensku Ingrid Ludviková.
Európska komisia tiež plánuje pokračovať aj v tlaku na znižovanie vysokých poplatkov. „Komisia takisto nedávno predložila legislatívny návrh, ktorým sa znížia náklady na cezhraničné prevody eur aj pre krajiny mimo eurozóny. Bude to ďalší príspevok k legislatívnemu rámcu, v ktorom môžu všetci Európania využívať menej nákladné cezhraničné platby,“ dodala Ludviková.
Ešte v roku 2014 práve regulácia Európskej komisie stanovila, že poplatok za platbu kreditnou kartou môže byť maximálne 0,3 percenta z transakcie a v prípade debetnej karty 0,2 percenta. Predtým si americké spoločnosti účtovali v jednotlivých krajinách rôzne poplatky a napríklad na Slovensku boli až vo výške 0,8 percenta pri kreditných kartách a 0,64 percenta pri debetných kartách. Podľa prepočtov Európskej komisie stanovenie stropu znížilo príjmy kartových spoločností každý rok o šesť miliárd eur. Zisky sú však stále vysoké.
Neférové zisky amerických firiem
Americkým internetovým gigantom sa v súčasnosti darí. Hodnota akcií spoločnosti Apple začiatkom augusta prekonala hodnotu jedného bilióna dolárov a v utorok rovnakú métu prekonal aj Amazon. Na porovnanie, celý dlh Slovenskej republiky v roku 2019 dosiahne hodnotu 44,7 miliardy eur (51,6 miliardy dolárov). V tejto luxusnej spoločnosti sa môže časom ocitnúť aj spoločnosť Alphabet, ktorá vlastní internetový vyhľadávač Google, a v prípade zvládnutia súčasného úbytku používateľov aj Facebook.
Za vysokými ziskami amerických internetových gigantov stoja aj nízke dane zaplatené v Európskej únii. Využitie európskych daňových rajov umožňuje nadnárodným koncernom platiť dane vo výške niekoľkých percent. To nie je fér v porovnaní s menšími podnikmi alebo pracujúcimi ľuďmi, ktorí bežne zaplatia až 20-percentnú daň z príjmu. Férové zdanenie nadnárodných internetových koncernov môže podľa odhadov nemeckého ekonomického inštitútu IFO do rozpočtu európskej únie každý rok priniesť až 115 miliárd eur. Tieto peniaze môžu byť využité napríklad na financovanie rastúcich nákladov dôchodkového systému.
Povinnosť zdaňovať peniaze v krajine ich zárobku v Európskej únií pretláčajú Nemecko a Francúzsko. Proti tejto zmene stoja vlády daňových rajov z Holandska, Belgická a Írska. V prebiehajúcom konflikte sa Slovensko zaradilo do tábora podporujúceho férové zdanenie internetových gigantov. Karty sa snaží zamiešať aj americký prezident, ktorého krajina profituje zo slabo zdanených peňazí zarobených v Európskej únii. Donald Trump stále vyčíta Európskej únii obrovský obchodný deficit vo výške 101 miliárd eur.
Trump odmietol Kanadu aj Európu
V prebiehajúcej obchodnej vojne sa Spojené štáty americké dokázali na podobe nových obchodných vzťahov dohodnúť zatiaľ len s Mexikom. Kanada stále nie je ochotná pristúpiť na americké požiadavky a Trump krajine pohrozil vyhodením zo zóny Severoamerického voľného obchodu (NAFTA). Krajina javorového listu totiž nie je ochotná znížiť 300-percentné clá na americké mliečne výrobky. „Určite nepodpíšeme zlú obchodnú dohodu,“ uviedol kanadský premiér Justin Trudeau. Trump sa preto vyhráža zavedením vysokých ciel na všetky kanadské automobily aj súčiastky a rovnakej hrozbe čelí aj Európska únia.
Šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker prejavil záujem o zakopanie obchodnej vojnovej sekery. V snahe urovnať súčasné obchodné spory koncom júla dohodol razantné zvýšenie nákupov americkej geneticky modifikovanej sóje, ktorá sa aj na slovenských farmách používa ako súčasť kŕmnej zmesi pre zvieratá. Napriek tomu mala EÚ od Donalda Trumpa pokoj len necelý mesiac a potom opäť odzneli vyhrážky o zavedení ciel na európske automobily. V poslednom rozhovore pre agentúru Bloomberg označil Trump Európsku úniu za rovnako zlú ako Čínu „len menšiu“. Americký prezident pritom odmietol návrh Európskej únie na úplné zrušenie vzájomných ciel, a to aj na automobily.
Najviac vyhrotená je v súčasnosti obchodná vojna medzi Spojenými štátmi americkými a Čínou. Výška vzájomných ciel už dnes dosahuje hodnotu 100 miliárd amerických dolárov a v najbližších dňoch plánujú USA zaviesť ďalšie clá za 200 miliárd dolárov. Globálnu obchodnú vojnu odštartoval Trump v apríli tohto roku zavedením 25-percentných ciel na oceľ a 10-percentných na hliník.