Hlavným problémom je obrovský grécky dlh, ktorého splateniu neveria nielen súkromný investori, ale ani Medzinárodný menový fond a súčasná neistota na finančných trhoch spôsobená problémami Turecka aj Argentíny.
„Dnes budúci osud Grécka nezávisí od Grékov. Rozhodujúce slovo má nálada na svetových finančných trhoch a ochota investorov nakupovať rizikové cenné papiere,“ povedal analytik spoločnosti TRIM Broker Ronald Ižip. Grécko nedávno opustilo európsky záchranný program a požičiavať si musí opäť samo. Ak úvery nebudú lacné, grécka kríza sa môže vrátiť.
Ešte minulý rok bez problémov predávali svoje cenné papiere aj problémové krajiny ako Argentína a Turecko. „V tomto roku sa situácia zmenila a Argentínu musí zachraňovať Medzinárodný menový fond. S prudkým oslabovaním národnej meny má problémy aj Turecko a pre rastúce obavy z budúceho vývoja prestali investori nakupovať rizikové cenné papiere. Práve táto zmena nálady na finančných trhoch spôsobila zvyšovanie úrokov všetkých rizikových dlhopisov vrátane gréckych,“ dodal Ižip.
Od konca júla do začiatku septembra stúpli úroky na gréckych dlhopisoch z 3,8 na 4,6 percenta. Na porovnanie úroky na desaťročných slovenských dlhopisoch sú vo výške 0,65 percenta a v prípade Nemecka len 0,38 percenta. Podľa analytikov krajina nedokáže splácať svoje dlhy, ak výnosy z úrokov dlhodobo stúpnu nad 7 percent. Pár rokov dozadu mali grécke dlhopisy ročný výnos až vo výške 17 percent a krajinu musela zachraňovať eurozóna.
Problémom je, že Gréci platia vysoké úroky aj v časoch rekordného hospodárskeho rastu a prebiehajúceho tlačenia peňazí. „Samotní Gréci priamo neprofitujú z nákupu dlhopisov, keďže nie sú zaradení do programu Európskej centrálnej banky. No súčasný dostatok peňazí na finančných trhoch vytvára aj im priestor na lepší predaj dlhopisov,“ upozornil Ižip.
Európska centrálna banky rozbehla tlačenie peňazí v marci 2015 a skončí s ním v decembri 2018. Za viac ako tri a trištvrte roka bolo do ekonomík používajúcich spoločnú menu euro napumpovaných 2,5 bilióna eur. S príchodom nového roka Európska centrálna banka úplne neprestane s nákupom dlhopisov a naďalej bude investovať výnosy získané splatením úrokov z nakúpených dlhopisov.
Výnosy gréckych dlhopisov rastú aj pre obavy z dodržiavania dohodnutých reforiem. „S príchodom nového roka nebudeme už znižovať dôchodky gréckych penzistov,“ povedal grécky premiér Alexis Tsipras. Jeho vládna strana Syriza je navyše pod tlakom opozície a len v utorok sa skončil štrajk gréckych námorníkov, ktorý viedla miestna komunistická strana a výsledkom bolo dvojpercentné zvýšenie platov v tomto aj budúcom roku.
Deväť rokov trvajúci záchranný program Gréci opustili 20. augusta 2018. Záchrana krachujúceho Grécka stála 290 miliárd eur a aj po skončení záchrany je dlh Grécka vo výške 180 percent HDP, čo je suma 322 miliárd eur. Práve pre obrovskú sumu požaduje ďalšie škrtanie gréckeho dlhu Medzinárodný menový fond. Proti sú krajiny ručiace za grécky dlh na čele s Nemeckom. Aj Slovensko poslalo formou záruk Grékom 1,5 miliardy eur. Prípadné škrtanie dlhov by pripravilo o peniaze aj slovenských daňových poplatníkov.
Aktuálne obrovským prepadom vlastných mien čelí Argentína aj Turecko. Grécko pred podobným osudom chráni spoločná európska mena. V snahe zastaviť prepad argentínskeho pesa zvýšila miestna centrálna banka základnú úrokovú sadzbu na 60 percent. Razantnejšiemu zvýšeniu úrokov v Turecku bráni prezident Recep Tayyip Erdogan. Tomu neprekáža ani rast cien dosahujúcich úroveň 16 percent a trvá na udržaní základnej úrokovej sadzby na ôsmich percentách. Výsledkom je oslabovanie tureckej líry a obavy z možného nesplácania dlhov poskytnutých v dolároch a eurách. Ak sa tak stane, problémy budú mať európske banky, ktoré v krajine tureckého polmesiaca investovali 222,3 miliardy eur.
Zároveň budú opäť rásť aj úroky na rizikových gréckych dlhopisoch. Pre možné budúce problémy má Grécko k dispozícii 24 miliárd eur a teoreticky nemusí na finančných trhoch najbližšie dva roky predať žiadne dlhopisy. Či bude táto rezerva stačiť, je otázne.