EIB, ktorá bola založená v roku 1958, používa kapitál poskytnutý krajinami EÚ na poskytovanie výhodne úročených úverov prevažne na veľké infraštruktúrne projekty. Akcionármi sú všetci členovia EÚ, k najväčším patrí spolu s Nemeckom, Francúzskom a Talianskom práve Británia.
Odchod Británie znamená, že EIB príde o kapitál vo výške 39 miliárd eur, z toho 3,5 miliardy predstavuje vložený kapitál, zvyšná časť je splatná na požiadanie. Podľa zdrojov denníka oboznámených so situáciou chce Poľsko dohodu o pokrytí vloženého kapitálu znemožniť, ak sa nezvýši jeho podiel v banke. Tvrdí, že jeho plán je v najlepšom záujme EIB, pretože nové peniaze nahradia britský kapitál a banka nebude musieť čerpať rezervy.
Podľa vzorca, ktorý vychádza z ekonomickej váhy krajiny pri vstupe do EÚ, je Poľsko dnes až desiatym najväčším akcionárom EIB. Po brexite sa ale stane siedmou najväčšou ekonomikou únie a piatou najväčšou podľa počtu obyvateľov. Varšava požaduje „asymetrické zvýšenie“ kapitálových príspevkov tak, aby jej nové postavenie zohľadňovali.
Jej požiadavky ale na rokovaní predstaviteľov EIB, ktoré sa konalo v tomto týždni, narazili na odpor ostatných európskych vlád. Podľa nich percentuálna účasť na zvýšení kapitálu by mala byť úmerná existujúcim podielom. Obávajú sa, že zmena by mohla ohroziť rating.
Varšava je znepokojená skutočnosťou, že zvýšenie kapitálu založené na súčasných podieloch by ďalej upevnilo dominantné postavenie troch veľkých akcionárov EIB – Nemecka, Francúzska a Talianska. Podiel hlasov ovládaných týmito troma krajinami by sa po brexite posunul zo 48 percent na takmer 58 percent. Poľsko je najväčšie zo skupiny deviatich štátov, ktorých spoločný podiel hlasov by sa zvýšil zo 4,7 na 5,7 percenta.
O záležitosti majú v piatok rokovať ministri financií na rokovaní vo Viedni. Plány Poľska podporuje Rumunsko, uvádza Financial Times.