Súčasné nízke úroky sú výhodné pre ľudí, ktorí kupujú tovar či nehnuteľnosti na splátky. Na druhej strane rakúske banky nie sú považované za práve najstabilnejšie a nárast úrokov nafukuje ceny nehnuteľností a spolu s nimi stúpa aj objem rizikových úrokov. To sa deje aj na Slovensku. Nízke úroky sú nateraz dôležité pre krajiny ako Taliansko či Grécko, ktoré by po náraste sadzieb mohli mať opäť problémy financovať svoj dlh.
Európska centrálna banka (ECB) drží úroky nízko aj v snahe rozbehnúť ekonomiky a podporiť tiež export, keďže nízke úroky oslabujú euro. Naopak, americký dolár silnie, keďže tamojšia centrálna banka sa vyššími úrokmi snaží utlmiť infláciu. Rastúce úroky lákajú investorov a mena následne silnie. To, že EÚ má úroky nízko, napadol naposledy americký prezident Donald Trump, ktorému prekáža, že silný dolár berie vietor z plachiet americkým exportérom. Vyššie úroky v eurozóne môžu vyhovovať aj ďalšej veľmoci, a to Rusku, ktoré má mimoriadne dobré vzťahy s Rakúskom. Rast úrokov by posilnil euro a Rusi by za predaj energií v Európe mali viac rubľov.
Snaha Rakúska vyvolať diskusiu o vyšších úrokoch v Európe môže byť považovaná za čiastočný zásah do právomocí ECB. Rakúska vláda chce podľa dokumentu, ktorý sa podarilo získať agentúram, diskutovať o „vplyve zvýšenia úrokových sadzieb na finančnú stabilitu“. „Súhlasíte s tým, že normalizácia úrokových sadzieb sama osebe nevyvolá problémy vo finančnom sektore?“ pýta sa Rakúsko pred stretnutím ministrov financií EÚ a centrálnych bankárov v piatok a sobotu.
Vzhľadom na to, že inflácia v eurozóne v uplynulých mesiacoch vzrástla a tempo jej rastu je solídne, ECB plánuje tento rok ukončiť nákup dlhopisov eurozóny. Ale svoje úrokové sadzby zatiaľ zvyšovať nemieni, aspoň počas ďalšieho roka.
Rakúske predsedníctvo bez toho, aby naznačilo termín pre zvýšenie úrokových sadzieb, vo svojom dokumente zdôraznilo, že „americká centrálna banka Fed, ktorá zviedla podobné opatrenia v čase finančných turbulencií, už začala zvyšovať úrokové miery, čo zatiaľ nepoškodilo tamojšiu ekonomiku“.
Viedeň pripúšťa, že existujú riziká spojené s „výrazným“ nárastom úrokových sadzieb, keďže dlžníci s vysokou zadlženosťou môžu mať problémy splácať svoje záväzky. Na zníženie rizík, ktoré pre niektoré ekonomiky predstavujú vysoké dlhy bánk, má podľa Rakúska „mimoriadny význam“ záchranný fond.
Aktuálne platí, že kým základná úroková sadzba ECB je na nule, americká centrálna banka Fed plánuje v tomto roku ešte dvakrát zdvihnúť základnú úrokovú sadzbu a v takom prípade bude v rozmedzí 2,25 až 2,5 percenta.