Tento krok však môže byť považovaný za čiastočný zásah do právomocí Európskej centrálnej banky (ECB). Rakúska vláda chce podľa dokumentu, ktorý sa podarilo získať agentúram, diskutovať o „vplyve zvýšenia úrokových sadzieb na finančnú stabilitu“.
„Súhlasíte s tým, že normalizácia úrokových sadzieb sama osebe nevyvolá problémy vo finančnom sektore?,“ pýta sa Rakúsko pred stretnutím ministrov financií EÚ a centrálnych bankárov v piatok a sobotu (7. a 8. 9.).
Vzhľadom na to, že inflácia v eurozóne v uplynulých mesiacoch vzrástla a tempo jej rastu je solídne, ECB plánuje tento rok ukončiť nákup dlhopisov eurozóny. Ale svoje úrokové sadzby zatiaľ zvyšovať nemieni, aspoň počas ďalšieho roka.
Rakúske predsedníctvo bez toho, aby naznačilo termín pre zvýšenie úrokových sadzieb, vo svojom dokumente zdôraznilo, že „americká centrálna banka Fed, ktorá zviedla podobné opatrenia v čase finančných turbulencií, už začala zvyšovať úrokové miery, čo zatiaľ nepoškodilo tamojšiu ekonomiku“.
Hovorca rakúskeho predsedníctva na otázky novinárov zatiaľ nereagoval.
Rakúsko v rámci diskusie ministrov predloží správu, ktorú vypracoval think-tank CEPS v Bruseli a v ktorej jej autor Daniel Gros „nevidí dôvod na obavy z vplyvu normalizácie politiky na reálnu ekonomiku alebo jej globálneho vplyvu“.
Viedeň pripúšťa, že existujú riziká spojené s „výrazným“ nárastom úrokových sadzieb, keďže dlžníci s vysokou zadlženosťou môžu mať problémy splácať svoje záväzky. Na zníženie rizík, ktoré pre niektoré ekonomiky predstavujú vysoké dlhy bánk, má podľa Rakúska „mimoriadny význam“ záchranný fond. Dodalo však, bez podrobností, že v prípade niektorých bánk bude možno potrebné použiť iné nástroje „na riešenie ich problémov“.