Zmierniť dosahy vyšších svetových cien energií na peňaženky slovenských domácností by mohol ešte regulačný úrad na čele s bývalým ministrom hospodárstva Ľubomírom Jahnátkom. Ak úrad nezakročí, hrozí, že od januára 2019 si za elektrinu ľudia priplatia až desatinu, a podobné zdraženie je možné aj pri plyne.
Ceny plynu na európskej burze, ktorá je pre Slovensko rozhodujúca, výrazne poskočili už začiatkom augusta. Megawatthodina plynu sa vtedy obchodovala za 21 eur. Aktuálne však atakuje hranicu 26 eur. Ceny sú tak medziročne takmer o tretinu vyššie.
Cena komodity tvorí 60 percent koncovej ceny pre domácnosti. Zvyšok ide na sieťové poplatky, ktoré stanovuje regulačný úrad. "Ak nedôjde k zásadnému obratu, je tlak na úpravu regulovaných cien za dodávku plynu na Slovensku najneskôr od začiatku roka 2019 viac ako pravdepodobný,“ upozorňuje hovorca štátneho Slovenského plynárenského priemyslu Ondrej Šebesta.
"Plyn by v budúcom roku mohol zdražieť približne o desať percent,“ hovorí aj manažér jedného z dodávateľov energií spoločnosti Magna Energia Martin Semrič. Ak by regulátor siahol na distribučné poplatky, zdraženie by mohlo byť podľa neho nižšie.
Ak nezasiahne regulačný úrad, zdražie v budúcom roku aj elektrina. Počítať možno aj s 10-percentným nárastom. V prvom polroku tohto roka, ktorý je pre ceny domácností rozhodujúci, totiž komodita stúpla medziročne takmer o tretinu. A to z 31,77 eura za megawatthodinu na 40,50 eura za megawatthodinu. Ide tak podobne ako pri plyne takmer o tretinový nárast burzových cien.
Tu sa však ceny elektriny nezastavili, a aktuálne sa pohybujú pod 50-eurovou hranicou. Počítať so zlacnením elektriny sa tak pravdepodobne nebude dať ani v roku 2020. Samozrejme, všetko závisí od postoja regulátora. Cena komodity totiž tvorí len tretinu ceny pre spotrebiteľov. Vývoj na trhoch pozorne sleduje aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). "ÚRSO bude naďalej v maximálnej možnej miere využívať všetky regulačné nástroje v mantineloch svojich zákonných kompetencií, aby ochránil záujmy zraniteľných odberateľov,“ povedal hovorca regulačného úradu Radoslav Igaz. Ísť by podľa neho malo napríklad o výšku primeraného zisku, palivové príplatky či tarify za straty.
Historický dlh aj ističe
Rastúce ceny elektriny na burzách sa v budúcom roku čiastočne premietnu aj do cien pre spotrebiteľov, predpokladá obchodný riaditeľ spoločnosti Východoslovenská energetika Miroslav Kulla. "Dnes je možné predpokladať, že sa cena komodity zvýši minimálne tak ako v minulom roku,“ hovorí. Pri nezmenených ostatných parametroch môže vyvolať 5-percentný nárast koncovej ceny.
Platby za elektrinu rástli aj začiatkom tohto roka – a to o tri percentá. Od budúceho roka by cenotvorba mala ísť podľa nových vyhlášok. Do cien za elektrinu by sa mala čiastočne premietať už aj veľkosť ističa. Po novom by totiž distribučky mohli každoročne presunúť tri percentá z variabilných nákladov – teda spotrebovanej elektriny, do fixných nákladov. Práve tie zohľadňujú rezervovanú kapacitu, ktorá vychádza z veľkosti ističa. V súčasnosti je možné presúvať len jedno percento.
Hoci je zmena len mierna, v prípade, že ju distribučné spoločnosti naplno využijú, môžu tak do roku 2021 presunúť do fixných nákladov až deväť percent ceny. To by už mohli pocítiť aj odberatelia. Snaha zvýšiť ceny za ističe začiatkom roka 2017 vyústila do odchodu Jozefa Holjenčíka z čela ÚRSO. Tvorba cien sa následne po zásahu vlády vrátila k pravidlám z roka 2016.
Zlacňovaniu okolnosti neprajú
Ceny plynu ťahá hore aj plnenie podzemných zásobníkov pre vykurovacou sezónou. Tento vývoj je dôsledkom predovšetkým studeného konca predchádzajúcej zimy, upozorňuje hovorca SPP. Nízke teploty vyprázdnili zásobníky plynu v Európe. To podľa Šebestu následne zvýšilo dopyt po tejto komodite.
"Stav zásobníkov v Európe je stále na úrovni minima za posledných päť rokov,“ povedala hovorkyňa Stredoslovenskej energetiky Michaela Krivá. Cene plynu nepomáhajú ani vysoké ceny emisných povoleniek. Čiastočne sú ceny plynu nadviazané aj na cenu ropy, od ktorej sa odvíjajú aj ceny elektriny a ceny palív na pumpách.
"Po plyne je vyšší dopyt z dôvodu jeho ekologickosti oproti rope alebo uhliu,“ hovorí riaditeľ predaja Slovakia Energy Jiří Koudela. Svoje však zohrala aj geopolitická situácia okolo Iránu, dodáva. Na cenu elektriny zase zatlačili extrémne horúce letné dni. Tie totiž obmedzili možnosť výroby jadrových elektrární – hlavne vo Francúzsku. "Pri takýchto vysokých teplotách klesá aj účinnosť fotovoltických elektrární,“ hovorí Koudela. Spotreba pritom išla hore aj pre využívanie klimatizácií.
Cenu elektriny ťahá podľa Koudelu aj rastúci dopyt v súvislosti s pokračujúcim ekonomickým rastom. Úlohu zohráva aj cena emisných povoleniek, úvahy o odstávke fosílnych zdrojov či očakávané utlmenie jadrovej energetiky v Nemecku a Belgicku.