Podobne to funguje v susednom Rakúsku. V krajine už od roku 2002 existuje program pre redukciu pesticídov, nazvaný PestizidReduktionsProgramm, ktorý nepustí do predaja potravinu s viacerými rezíduami pesticídov, kumulatívne ohrozujúcimi ľudské zdravie. Informácia o zostatku pesticídov sa tak dá nájsť aj priamo na obale. Program má veľký vplyv aj na spôsob pestovania potravín dodávaným reťazcom, ktoré podliehajú kontrole.
Farmári v prospech chémie argumentujú hlavne prípadným zničením veľkej časti či celej úrody. Výsledkom by v takom prípade boli vyššie ceny potravín. "Ak by sa nepoužívala poľnohospodárska chémia, veľkú časť úrody by zničili škodcovia, často aj viac ako 50 percent predpokladanej úrody. Hrozilo by dokonca jej úplné zničenie,“ varuje Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky (ÚKSÚP). Otázna by potom podľa ústavu bola aj potravinová bezpečnosť – teda prístup k primeranej, zdravotne neškodnej a výživnej strave.
To, že po zákaze herbicídu typu Roundup by potraviny pravdepodobne zdraželi, pripúšťa aj ekológ Daniel Lešinský, environmentálny inžinier z Centra pre trvalo udržateľné alternatívy. Pridanou hodnotou by však podľa neho bolo lepšie zdravie ľudí, ako aj agro-ekologických systémov, bez ktorých neprežijeme.
No na to, aby poľnohospodári mohli fungovať bez kontroverznej chémie, je podľa Lešinského potrebná aj silná podpora zo strany štátu. A to nielen cez nezávislé poradenstvo, ale aj cez podporu vedy a výskumu so zameraním na bezchemické pôdohospodárstvo. Zo strany spotrebiteľov by zase pomohol tlak na predajcov, aby žiadali zdravé potraviny bez zvyškov pesticídov, ohrozujúcich zdravie, napríklad cez tzv. koktailový efekt viacerých druhov rezíduí.
"Pomohol by väčší tlak na kompetentných v otázke rezíduí používaných pesticídov a ich monitoring vo vodách, v potravinách, v pôde. Skúmanie ich vplyvu na zdravie a ekosystémy,“ vraví Lešinský. Takýto tlak by očakával napríklad od Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS), ktorá je u nás zodpovedná za monitoring rezíduí v potravinách.
„Dlhoročne žiadame, aby boli priebežne, teda obratom, hneď po analýzach, zverejňované všetky výsledky analýz rezíduí pesticídov na Slovensku,“ apeluje ekológ. Má na mysli zverejnenie údajov týkajúcich sa času, predajcu a identifikovateľnej šarže výrobku. Medzi požadované údaje patrí podľa neho aj zverejňovanie a aktualizácia tzv. čiernej listiny predajcov produktov s nadlimitnými koncentráciami rezíduí.
V stanovisku, ktoré poskytla Pravde kancelária ústredného riaditeľa ŠVPS, sa uvádza, že výsledky analýz výrobkov, ktoré sú nebezpečné, zverejňujú. „Toto je v súlade s Nariadením (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a rady z 28. januára 2002,“ uvádza ŠVPS. Nariadenie stanovuje presné postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín tak, aby boli spotrebitelia informovaní o predaji nebezpečného výrobku.
"Pri analýzach pesticídov nie sú všetky výrobky, ktoré prekročia stanovený limit, nebezpečné. Po každej analýze sa nameraná hodnota v danej komodite prepočítava a stanovuje sa analýza rizika. Ak sa hodnota akútnej referenčnej dávky prekročí, zasielajú sa informácie do rýchleho výstražného systému, a zároveň údaje uverejňujeme na našej internetovej stránke s identifikáciou šarže, výrobcu a predajcu,“ informuje kancelária riaditeľa.
Pokiaľ ide o čiernu listinu predajcov, ŠVPS sa odvoláva na svoju stránku Portál úradných kontrol, kde by mali byť výsledky všetkých kontrol vykonaných v obchodnej sieti. Na stránke správy sa tiež nachádza zoznam príslušnej legislatívy.