Vláda musí vypracovať plán ako cudzincov, ktorí sú ochotní na Slovensku pracovať a odvádzať dane a odvody, začleniť do spoločnosti. „Mali by sme sa zamyslieť nad tým, či nie je lepšie prijať manželské páry, ktoré sa do spoločnosti integrujú lepšie ako takzvaní týždňovkári,“ upozornil premiér Peter Pellegrini.
To, že pracujúcich cudzincov krajina potrebuje, naznačujú štatistiky. Už niekoľko mesiacov je v domácej ekonomike neobsadených viac ako osemdesiattisíc pracovných miest. Firmy pociťujú nedostatok ľudí hlavne pre zlé vzdelanie voľnej pracovnej sily, neochotu nezamestnaných cestovať za prácou a v mnohých prípadoch sú na vine aj nízke mzdy. Problém neobsadených voľných pracovných miest plánuje vláda riešiť ešte rýchlejším prijímaním Srbov a Ukrajincov.
„Firmy musia odmietať nové zákazky nielen v Bratislave, ale aj v priemyselne rozvinutých častiach stredného a východného Slovenska. Toto je niečo, s čím sa nemôžeme zmieriť,“ povedal premiér. Práve nové zákazky totiž firmám umožňujú dvíhať platy zamestnancom, z ktorých odvodov sa financuje fungovanie slovenského zdravotníctva a dôchodkového systému.
V najbližších mesiacoch štátni úradníci pripravia dokument o možnostiach riadeného dovozu pracovnej sily na Slovensko, ktorého cieľom je posilniť len v máji uvoľnené pravidlá prijímania zahraničných pracovníkov. Cudzinci pritom už posledné tri mesiace na domácom trhu práce vo veľkom obsadzujú voľné pracovné miesta. „Z ročného prírastku zamestnanosti je až 30 percent pracovných miest obsadených cudzincami,“ uviedol analytik Tatra banky Boris Fojtík.
Tento trend sa v najbližších rokoch nezmení aj pre rastúci počet dôchodcov a klesajúci počet absolventov učňoviek, stredných a vysokých škôl. Pellegrini ubezpečil, že cudzinci budú na voľných pracovných miestach robiť za rovnaké mzdy ako ich slovenskí kolegovia. Zahraniční pracovníci zároveň budú aj naďalej vo väčšom dovážaní len do regiónov s nízkou nezamestnanosťou na nedostatkové pozície. Zároveň sa uvažuje nad tým, že zoznam chýbajúcich profesií sa bude aktualizovať každé tri mesiace a nie len raz ročne.
Spomalenie poklesu nezamestnanosti
Aktuálne pracuje na Slovensku viac ako 60-tisíc cudzincov, ktorých počet sa do konca roka môže zvýšiť na viac ako 70-tisíc ľudí. „Za posledné tri mesiace pribudlo takmer 6 500 nových zamestnancov z cudziny. Čo predstavuje priemerný mesačný nárast zhruba 2 150 zamestnancov,“ povedal Fojtík. Keby všetky voľné pracovné miesta obsadili nezamestnaní Slováci, miera disponibilnej nezamestnanosti podľa prepočtov Fojtíka klesne zo súčasných 6,6 percenta na 2,5 percenta.
Z úradov práce môže aktuálne do zamestnania nastúpiť viac ako 150-tisíc Slovákov. Problém je v tom, že ľudia so zlou kvalifikáciou nemôžu nastúpiť na voľné miesta v rozbehnutých fabrikách. Štát preto spustil projekt malého duálu, ktorého cieľom je zmeniť zlé vzdelanie desaťtisícov nezamestnaných. Tí sa podobne ako mladí učni priamo vo výrobných halách tovární rekvalifikujú na požadované pozície nástrojárov, frézarov či vodičov vysokozdvižných vozíkov. „Firmám tiež plánujeme ponúknuť nejaký benefit, ak zamestnajú nezamestnaného Róma a ten u nich vydrží pracovať viac ako rok,“ načrtol budúce plány vlády Pellegrini.
Lenže výsledky týchto opatrení sa prejavia o mesiace až roky. Okamžite dokážu voľné pracovné miesta obsadiť len ľudia zo zahraničia. Z tohto dôvodu bude v najbližších mesiacoch nezamestnanosť klesať oveľa pomalšie ako v minulosti. „Kým minulý rok klesol počet nezamestnaných v priemere každý mesiac o viac ako 6-tisíc, v prvých siedmich mesiacoch tohto roka to bolo iba niečo cez 1 600. Spomaľovanie poklesu bude pravdepodobne pokračovať. Na druhej strane budeme vidieť rýchly nárast zahraničných zamestnancov,“ odhadol budúci vývoj Fojtík.
Nezamestnanosť vyrieši prax v podnikoch
Práve nedostatok odborníkov je podľa firiem hlavným dôvodom desaťtisícov voľných pracovných miest. Z pohľadu praxe väčšina stredných škôl deti vzdeláva len v ťažko využiteľných odboroch a praktické vyučovanie sa zabezpečuje na technicky zastaraných strojoch. Mnoho mladých ľudí sa pracovať s najnovšími technológiami reálne naučí až vo svojom prvom zamestnaní.
Zmeniť zlú situáciu na domácom trhu práce sa štát pokúsil už v roku 2015. S podporou eurofondov sa vo väčšom začal rozbiehať systém duálneho vzdelávania a záujem oň mali hlavne firmy ovládané nemeckým a rakúskym kapitálom. Ekonomický úspech našich západných susedov totiž dlhé roky stojí aj na silnom odbornom školstve.
Na Slovensku v minulom školskom roku praxovalo priamo vo výrobných halách podnikov 2 660 študentov. „Sčasti už ovládam klampiarstvo, zámočníctvo, frézy, brúsky, sústruhy, vŕtačky, CNC frézy a CNC sústruhy. Počas ďalšieho štúdia si plánujem urobiť aj rôzne zváračské kurzy,“ priblížil žiak odboru obrábač kovov na SOŠ strojníckej v Považskej Bystrici Miroslav Janec.
Väčšina žiakov vidí hlavné výhody duálneho vzdelávania v možnosti zarobiť si vlastné peniaze ešte počas štúdia. Mladí chlapci, ktorí získali svoj duálny výučný list už koncom minulého školského roka, ocenili aj okamžitý nástup do nového zamestnania. „Ako žiak duálneho vzdelávania som už pri nástupe do práce vedel, ako to vo firme funguje. Dá sa povedať, že som tu vyrastal, a preto som bez problémov nabehol na systém práce,“ povedal Róbert, absolvent 3-ročného odboru mechanik a zamestnanec Auto-Impex.
Počet žiakov študujúcich v systéme duálneho vzdelávania má v najbližších troch rokoch narásť o 7-tisíc a následne sa systém ustáli na 10-tisíc študentoch. V duálnom vzdelávaní potom bude približne každý štvrtý stredoškolák. Masívny nárast štát plánuje dosiahnuť štedrou podporou súkromných firiem. „Malé a stredné podniky budú môcť pri otváraní učebných miest získať príspevok až tisíc eur na každého žiaka. Doterajšie daňové benefity pre zamestnávateľov zapojených do systému duálneho vzdelávania pritom zostávajú v pôvodnej výške,“ uzavrel Tomáš Kurtanský, zodpovedný za propagáciu duálneho vzdelávania v Štátnom inštitúte odborného vzdelávania. Firma, ktorá jednému žiakovi v priebehu roka poskytne 400 hodín praxe, si aj naďalej môže svoj daňový základ znížiť o 3 200 eur.