Veľký spor o penzie medzi Európou a USA

Na pozadí colnej vojny medzi USA a Európskou úniou je ďalší, možno ešte dôležitejší spor. Európska únia sa chystá zdaniť americké digitálne giganty, ktoré inkasujú obrovské zisky, ale neplatia dane. Zdanením týchto firiem by Európa mohla vykryť rastúce výdavky na penzie, ktoré súvisia so starnutím obyvateľstva. O takomto riešením aktuálne otvorene hovorí Nemecko, Česko a zvažuje to aj Slovensko.

, 31.08.2018 12:00
dôchodca, prechádzka, penzia Foto:
Aktuálne pracuje na jedného dôchodcu v priemere 1,6 zamestnanca a v roku 2060 to má byť už len 0,9 zamestnanca. Ilustračné foto.
debata (70)

Americký prezident Donald Trump však tiež ratuje penzijný systém v USA. Mnohí Američania majú akcie práve v amerických digitálnych gigantoch, ako sú Google, Facebook, Apple a Amazon. O čo menšie dane tieto firmy zaplatia v Európe, o to viac dividend môžu vyplatiť v Spojených štátoch. Keď Trump zavádzal clá na európsku oceľ a hliník a hrozil clami na európske autá, viackrát spomenul snahu EÚ o zdanenie online gigantov.

Brusel však, naopak, argumentuje tým, že v niektorých prípadoch sú príjmy nadnárodných spoločností zdanené len jedným percentom. Oproti tomu bežní pracujúci Európania platia dane v desiatkach percent. Férové zdanenie internetových gigantov môže podľa odhadov nemeckého ekonomického inštitútu IFO priniesť Európskej únii každý rok až 115 miliárd eur.

„Slovenská republika dlhodobo podporuje komplexný a koordinovaný postup pri riešení výziev zdaňovania príjmov plynúcich z digitálnej ekonomiky,“ povedala hovorkyňa ministerstva financií Alexandra Gogová.

„Poďme zdaniť digitálne koncerny, ktoré generujú obrovské zisk z dát, ktoré získavajú bezplatne. O tomto sa aktuálne uvažuje v Nemecku a toto naozaj môže byť jedna z ciest, ako financovať demografický vývoj,“ povedala v diskusií na ČT24 česká ministerka práce a sociálnych vecí Jana Maláčová. Na rozdiel od Slovenska v Česku či Nemecku nevidia záchranu v súkromných penziách. Na Slovensku má v druhom pilieri 1,4 milióna Slovákov investovaných už 8,03 miliardy eur.

V roku 2005 práve prognózy zlého demografického vývoja stáli za vznikom druhého piliera na Slovensku. Aktuálne totiž pracuje na jedného dôchodcu v priemere 1,6 zamestnanca a v roku 2060 to má byť len 0,9 zamestnanca. Tento katastrofický model počíta s nižšou pôrodnosťou a vyšším vekom dožitia na Slovensku, nepočíta však s prísunom cudzincov. Aktuálne sa totiž ukazuje, že Slovensko by vďaka pracovnej sile z cudziny mohlo demografický problém vyriešiť aj bez silného druhého piliera, ktorý v súčasnosti brzdí v rozvoji verejné financie.

Súčasný ekonomický rast už dnes zvyšuje počet zamestnancov a aktuálne v domácej ekonomike pracuje viac ako 60-tisíc cudzincov. V prípade otvorenia pracovného trhu pre cudzincov počet pracujúcich ľudí v slovenskej ekonomike nemusí vôbec klesať, naopak, v prípade dobrého programu prisťahovalectva pre záujemcov o prácu sa tí môžu na Slovensku usadiť. Ide najmä o Srbov, Rumunov či Ukrajincov. Okrem toho môže pomôcť aj férovejšie zdanenie online gigantov, väčšie zdanenie bohatých, čím by sa začala zmierňovať príjmová nerovnosť. Zvažuje sa, že pomôcť by mohli aj dane z robotov.

Z pracujúcich cudzincov profitujú už dnešní penzisti. „Súčasný rozpočet Sociálnej poisťovne je najmä z dôvodu pozitívneho vývoja príjmov z poistného vo veľmi dobrej kondícii. V roku 2020 sa dokonca predpokladá, že transfer zo štátneho rozpočtu už nebude potrebný,“ povedal hovorca ministerstva práce Michal Stuška. Odvody od pracujúcich ľudí už o necelé tri roky budú stačiť nielen na vyplácanie súčasných dôchodkov, ale aj na financovanie úspor v druhom pilieri.

Zmena daňového systému

„Zdanenie vysokých príjmov internetových gigantov môže priniesť obrovské peniaze. No bude to vyžadovať zmenu zdaňovacieho systému v rámci celej Európskej únie,“ povedal ekonóm Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž. Európska únia navrhuje internetové giganty zdaniť tromi rôznymi spôsobmi. Nadnárodné koncerny budú platiť daň z obratu digitálnej spoločnosti v každom jednom členskom štáte Európskej únie alebo sa zavedie zrážková daň na digitálne transakcie či špeciálna daň z online platieb.

„Ako najviac reálne vidím práve zdaňovanie na základe obratu. Zisk sa totiž dá veľmi ľahko znížiť na rôzne vysokú úroveň,“ pokračoval Baláž. Napríklad internetový poskytovateľ online filmov pošle peniaze zarobené na Slovensku do Írska, odtiaľ do Holandska a nakoniec skončia na účtoch na Bahamách. „Výsledkom sú nízke dane zaplatené nielen na Slovensku ale aj v ostatných členských štátoch Európskej únie,“ upozornil Baláž.

Problém platenia nízkych daní spôsobili staré európske predpisy, ktoré umožňujú platiť dane v sídle spoločnosti, a nie v krajine, kde reálne prišlo k zarobeniu peňazí. Preto si nadnárodné internetové koncerny svoje oficiálne sídlo založia v niektorom európskom daňovom raji a následne práve v ňom zdaňujú peniaze zarobené v celej EÚ. Okrem samotnej firmy z toho profituje aj vláda daňového raja, ktorá vyberá nízku jednopercentnú sadzbu z obrovských európskych príjmov a reálne na tom zarobí desiatky miliárd eur. Obľúbenými destináciami sú Írsko, Belgicko či Holandsko.

Začať vyberať dane prinútili Európu práve rastúce náklady na financovanie školstva, zdravotníctva a dôchodkov. Najvyššiu pokutu za platenie nízkych daní vo výške 12 miliárd eur dostala v roku 2016 od Európskej komisie spoločnosť Apple. Tá musela pokutu zaplatiť za nelegálne využitie nízkych írskych daní. Lenže po prepuknutí kauzy LuxLeaks sa ostrej kritike nevyhol ani súčasný predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker. Luxembursko totiž v rozmedzí rokov 1995 až 2013 podpísalo tajné dohody o platení nižších daní so stovkami zahraničných firiem. Medzi podnikmi bol aj nadnárodný koncern Amazon patriaci najbohatšiemu človeku sveta Jeffovi Bezosovi. Proti neférovému plateniu nízkych daní nijako nezasiahol vtedajší luxemburský premiér Juncker a protestovať začal až ako šéf Európskej komisie.

Práve pre rozdielne záujmy jednotlivých členských krajín sa bude v Európskej únii veľmi ťažko presadzovať vyššie zdanenie internetových gigantov. Platenie férových daní z online podnikania presadzuje zatiaľ 16 z 28 členov Európskej únie. Slovensko sa aj na základe vlastných zmien zákonov pokúša presadiť vyššie zdaňovanie online spoločností. V roku 2017 totiž spoločnosť Google zaplatila na Slovensku daň z príjmu len vo výške 48,4 tisíca eur. Podľa analytikov môžu jednotlivé štáty Európskej únie uspieť jedine v prípade presadenia celoeurópskeho riešenia.

Nízke súkromné dôchodky

Zdanenie online gigantov by mohlo priniesť penzistom viac ako doteraz použité riešenia. V roku 2005 lákala ľudí na vstup do II. piliera reklama sľubujúca švajčiarske dôchodky. Napriek tomu sú na tom po trinástich rokoch fungovania systému vo väčšine prípadoch lepšie ľudia spoliehajúci sa čisto na štátne penzie z I. piliera. Človek pracujúci celý život za priemernú mzdu má dnes v prípade odchodu do penzie v druhom pilieri ušetrených približne 7 360 eur. Za tieto peniaze sa dá kúpiť doživotný súkromný dôchodok vo výške 21 eur a zvyšných 376 eur bude každý mesiac vyplácať štátny prvý pilier. Kombinovaný dôchodok z druhého a prvého piliera bude v tomto prípade vo výške 397 eur. Ak sa priemerne zarábajúci človek rozhodol spoliehať v starobe len na štát, dostane z prvého piliera penziu vo výške 422 eur. V tomto prípade strata na vstupe do druhého piliera predstavuje 25 eur za mesiac.

Navyše súkromné penzie sa automaticky nevalorizujú. Ak si budúci dôchodcovia priplatia, dostanú dôchodky valorizované maximálne o dve percentá za rok. Na priblíženie, súkromný dôchodok vo výške 25 eur v dvojpercentnej valorizácií stúpne v budúcom roku o 50 centov. Štátne dôchodky sa v roku 2019 zdvihnú v priemere o 8,60 eura. Ak súčasné tlačenie peňazí v budúcnosti spôsobí rýchlejší rast cien, za súkromné penzie si ľudia nebudú môcť dopriať takmer nič. Naopak, štátne dôchodky vyplácané z rýchlo rastúcich platov dokážu zvládnuť aj vyšší rast cien.

Ďalej po zakúpení súkromného dôchodku prichádzajú pozostalí v prípade smrti penzistu aj o možnosť zdedenia nasporených peňazí. Dedenie sa totiž vzťahuje len na prvých sedem rokov. Ak penzista dostávajúci dôchodok vo výške 25 eur za mesiac umrie po piatich rokoch života na penzii, pozostalí zdedia 600 eur. Samotný dôchodca ešte počas svojho života dostane 1 500 eur. Súkromný dôchodok vo výške 25 eur bol pritom kúpený zo sumy 7 360 eur a v prospech súkromnej poisťovne by v tomto modelovom prípade prepadlo 5 260 eur.

Online giganty a penzie

  • Nízke dane z príjmu aktuálne v Európskej únií platia americké spoločnosti Facebook, Google, Apple a Amazon
  • Férové zdanenie online spoločnosti môže celej Európskej únii každý rok priniesť až 115 miliárd eur
  • Vyššie zdanenie online gigantov podporuje 16 z 28 členských štátov Európskej únie
  • O možnosti využitia daní online gigantov na financovanie dôchodkového systému diskutujú politici v Nemecku a Českej republike a zvažuje to aj Slovensko
  • Na Slovensku má rastúce náklady na penzie kompenzovať druhý pilier
  • Po trinástich rokoch fungovania II. piliera vypláca štát vyššie dôchodky ako súkromné poisťovne z úspor v II. pilieri
  • V druhom pilieri má 1,4 milióna Slovákov investovaných 8,03 miliardy eur

© Autorské práva vyhradené

70 debata chyba
Viac na túto tému: #penzie #vyššie zdanenie #zdanenie internetových gigantov
Flowers