Kriesenie chmeľu: zostali štyria mohykáni

Po desaťročiach úpadku svitá slovenským pestovateľom azda na lepšie časy. Na jeseň založí Banskobystrický pivovar Urpiner v Nemšovej novú chmeľnicu na ploche štyri hektáre a o ďalší rok sa chystá rozšíriť pestovanie chmeľu o rovnako veľkú plochu. Na svetových trhoch sa za chmeľ dobre platí, tona ide podľa kvality po sedem- až osemtisíc eur. A prognózy hovoria, že rastúci dopyt v najbližších rokoch vytlačí cenu až k desiatim tisícom eur.

15.08.2018 14:29 , aktualizované: 22:00
debata (10)

Slovenskí poľnohospodári však z chmeľovej konjunktúry zatiaľ veľa nemajú. Ak ešte v roku 1993 pestovali chmeľ na ploche 1 300 hektárov v okresoch Topoľčany, Trnava a Trenčín, o štvrťstročie sa scvrkla plocha chmeľníc na 141 hektárov. Pestovaniu chmeľu zostali verné len štyri poľnohospodárske družstvá z Trenčianskeho kraja v Čachticiach, Nemšovej, Soblahove a Trenčianskej Turnej.

Vo chvíli, keď sa zdalo, že úpadok chmeliarstva už nič nezastaví, na slovenský trh s chmeľom vstúpili banskobystrickí pivovarníci. Tí svoj pivársky koncept postavili na domácich surovinách, slovenskom slade aj chmeli, prevzali odbytové družstvo Slovchmeľ a doslova v hodine dvanástej vykresali iskierku pre posledných štyroch chmeliarskych mohykánov.

Chmeľ sa na Slovensku pestoval od dávnych čias, ale chmeliarstvo ako ucelené proexportné odvetvie sa začalo formovať až v druhej polovici 50-tych rokov. Na západnom Slovensku vtedy vcelku veľmi presne vytypovali lokality vhodné na jeho pestovanie a už v šesťdesiatych rokoch zbierali pestovatelia jedno medzinárodné ocenenie za druhým. Najlepším pestovateľom udeľovali Belgičania či Nemci rytierske rády a veru toto vyznamenanie malo viacero družstiev. Napríklad v Klatovej Novej Vsi.

Ako to robia u susedov

Toto slávne obdobie je už dávno minulosťou, spolu s ním zostali v pamäti dnešných šesťdesiatnikov či sedemdesiatnikov študentské brigády či kultový český muzikál Starci na chmeli. Chmeľ bol ikonickou plodinou nielen českého, ale aj slovenského poľnohospodárstva.

Keď sa rozpadla česko-slovenská federácia, rozpadol sa aj spoločný zahraničný obchod s chmeľom. Keďže aj na Slovensku sa pestoval najmä Žatecký poloskorý červenák, vyvážal sa pod touto značkou. Po osamostatnení oboch republík si už každá riadila obchod s chmeľom vo vlastnej réžii. A bol to v nemalej miere práve obchod, ako spomína šéf Trenčianskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Miroslav Maxon, ktorý prispel k úpadku pestovania chmeľu na Slovensku.

Ani českí chmeliari nemali po novembrovej revolúcii, ktorá vyústila do reštitúcií pôdy, transformácie družstiev na ružiach ustlané, ale spamätali sa podstatne skôr ako slovenskí. Pôvodne vyše desaťtisícová plocha českých chmeľníc spadla na 3 500 hektárov, ale Česi pestovanie postupne konsolidovali a dnes zaberajú chmeľnice v Čechách a na Morave 5 500 hektárov. Možno je to paradox, ale jedným z úspešných budovateľov chmeľníc na druhej strane rieky Moravy je Slovák Štefan Slabý. Možno teraz nájde prácu aj na Slovensku.

Ak má český chmeľ silnejšie pozície ako slovenský, vyplýva to aj z toho, že české pivá sú postavené práve na českom slade a českom chmeli. Na Slovensku je však len jeden jediný pivovar, a to Banskobystrický Urpiner, ktorý zostal verný slovenskému chmeľu. Používajú ho aj malé remeselné pivovary, ale pestovatelia sa musia spoliehať predovšetkým na export.

Branislav Cvik, ktorý stojí na čele družstva Slovchmeľ, čo nakupuje chmeľ od slovenských pestovateľov, hovorí, že za súčasnej situácie by bolo úspechom, keby sa v priebehu najbližších rokov podarilo zvýšiť plochy chmeľu na Slovensku aspoň na 500 hektárov. Je to však tvrdý oriešok.

Chmeliar Ľubomír Bulko z Trenčianskej Turnej podotýka, že rekonštrukcia či založenie novej chmeľnice vrátane strojov na pozberovú úpravu chmeľu vyjde na 30– až 40-tisíc eur v prepočte na hektár. Ak sa má na Slovensku opäť, aj keď v menšom rozsahu ako pred 25 rokmi rozbehnúť výroba chmeľu, musia pestovatelia dostať vyššie dotácie.

Vedzte, že chmeľnica je stavba

Keďže slovenskí chmeliari udržujú čulé styky s českými kolegami, vedia, že Česi sektor chmeľu výdatne podporujú. Do chmeľníc tam ide o polovicu viac dotácií ako na Slovensku. Peniaze však nie sú jedinou bariérou. Predseda čachtického družstva Jozef Čarada upozorňuje, že pokračujúce oteplenie a suchá znižujú úrody chmeľu. Myslí si, že pestovanie chmeľu sa na Slovensku posunie viac na sever až k Žiline.

Lenže je tu ešte jedna prekážka. Chmeľnica je trvalá kultúra, rastie na jednom mieste 30–40 rokov. Vlastníci pôdy však nechcú prenajímať pozemky ani na minimálne 25 rokov. A tak sa družstvá usilujú pôdu pod chmeľnice vykúpiť. No a aby toho nebolo dosť, pri jednej z noviel stavebného zákona niekto doň prepašoval ustanovenie, že každá nová chmeľnica si vyžaduje stavebné povolenie.

Nevedno, čo tým autor tohto paragrafu stavebného zákona sledoval, veď potom by stavbami boli aj vinohrady, pretože vinič takisto potrebuje oporu. Je to, ako vraví Branislav Žídek z PD Vlára Nemšová, ukážka toho, ako skomplikovať život tým, čo chcú poctivo obrábať pôdu a pestovať na nej plodinu, ktorá dáva chmeľové šišky mimoriadnej kvality.

Oživenie chmeľníc môže dať viac práce ľuďom na vidieku. Chmeľnica s výmerou 35–40 hektárov potrebuje len na naťahovanie drôtov a uväzovanie mladých výhonkov chmeľu okolo 35 ľudí. Ďalších 15 treba postaviť na pozberovú linku počas zberu chmeľu. A keďže sa pracuje na smeny, je potreba ľudí dvojnásobná. Predseda čachtického družstva Jozef Čarada však pripomenul, že domáci rezervoár pracovných síl sa už vyčerpal. Aj do chmeľníc sa už hľadajú ľudia ako do sadov zo zahraničia. Lenže v súboji o rumunských sezónnych pracovníkov napríklad Dánsko poskytuje Rumunom oveľa väčšie výhody ako Slovensko. „Potrebujeme inštitút sezónnej práce, ktorý by nám umožnil jednoduchšie zamestnávať ľudí, či už domácich alebo zahraničných. Ministerstvo práce a sociálnych vecí by malo konať pružnejšie a tiež porovnávať, ako zamestnávajú sezónnych pracovníkov v iných krajinách,“ uzavrel Čarada.

© Autorské práva vyhradené

10 debata chyba
Viac na túto tému: #Potraviny #chmeľnice