Londýn je kozmopolitné mesto, tvoria ho muži a ženy všetkých vekových skupín a etnického pôvodu. Niektorí sú elegantne oblečení, iní v obnosených či otrhaných šatách. Bohatí vedľa chudobných, bezdomovci a charitatívna vývarovňa, to je tiež obraz mesta, ktoré inšpirovalo Charlesa Dickensa a Georgea Orwella. V súčasnej Británii je však tiež odrazom spoločnosti, na ktorú čoraz tvrdšie dolieha brexit. Odčerpáva totiž politickú energiu. Vláda sa musí sústrediť na brexit a nemôže sa venovať iným záležitostiam.
Kabinet je paralyzovaný, nie je schopný riešiť príčiny dezilúzie, ktoré viedli k hlasovaniu o odchode krajiny z Európskej únie (EÚ) v júni 2016. Verejné služby a sociálny systém totiž v predchádzajúcich rokoch počas finančnej a hospodárskej krízy tvrdo zasiahli škrty. A zároveň bohatstvo a pôvab Londýna zakrýva problémy nižších sociálnych skupín, ktoré nezarábajú dosť na to, aby si mohli dovoliť uspokojiť základné potreby.
„Nemám na jedlo, takže ho musím niekde zohnať,“ povedal 41-ročný muž v rade na večeru od charity Friends of Essex and London Homeless.
Dodal, že ako kuriér spoločnosti pre donášku potravín nezarába dosť na to, aby zaplatil nájomné a najedol sa.
Británia tak čoraz viac pôsobí ako krajina „paralelných vesmírov“. Zamestnanosť je rekordne vysoká a ekonomika je dostatočne zdravá na to, aby centrálna banka zvýšila úrokové sadzby. Aj celková miera chudoby je rekordne nízka.
Napriek tomu podľa správy think-tanku Resolution Foundation, ktorá bola zverejnená 24. júla, životný štandard obyvateľov sa vlani zvýšil najmenej od roku 2012. Zotavovanie príjmov po globálnej finančnej kríze v prípade najchudobnejších 30 % britských domácností dokonca nabralo opačný smer. Ich reálne príjmy po započítaní inflácie totiž klesli. Zatiaľ, čo Londýn je najbohatším regiónom v severnej Európe, Spojené kráľovstvo je zároveň domovom deviatich z 10 najchudobnejších regiónov severu.
Verejné výdavky v Británii klesli na približne 38 % hrubého domáceho produktu (HDP) zo 45 % v roku 2010, podľa údajov Úradu pre rozpočtovú zodpovednosť.
Prieskum charitatívnej organizácie Shelter odhalil, že 55 % rodín bez domova umiestnených v dočasnej ubytovni pracuje. Počet týchto rodín sa od roku 2013 zvýšil o 73 % na 33 000.
„Každý teraz bojuje za seba,“ povedal Mohammed Nazir, ktorý má na starosti bývanie na radnici Slough Borough Council na okraji Londýna, na stretnutí s členmi parlamentného výboru venovanému bezdomovectvu.
Premiérka Theresa Mayová medzitým bojuje o udržanie sa vo funkcii a o podobu brexitu.
Vláda mala v júli predstaviť svoj návrh na splnenie záväzku z roku 2017 o znížení počtu bezdomovcov do roku 2022 na polovicu a úplne odstránenie bezdomovectva do roku 2027. Ministerstvo pre bývanie, komunity a miestne samosprávy uviedlo, že má stále v pláne zverejniť „niečo“ počas leta.
Napriek tomu je nepravdepodobné, že by nejaký plán zohľadnil aj rastúci počet ľudí, ktorí prespávajú na pohovkách u priateľov a u rodiny alebo v lacných penziónoch.
„Je pre nás veľmi ťažké posúdiť, či niekto je alebo nie je bezdomovcom, pretože sem prichádzajú aj ľudia celkom pekne oblečení. Oni sa snažia,“ povedal Steven Stuart, ktorý pred 18 mesiacmi založil charitu Friends of Essex and London Homeless. Dodal, že za bezdomovca sa všeobecne považuje človek, ktorý spí vo vchode či na verejnom priestranstve, ale tento problém má viacero úrovní. Len v Londýne by podľa odhadov mohol byť počet „skrytých bezdomovcov“ 13-krát vyšší ako počet ľudí na ulici.