V júni dostali podľa agentúry ČTK cudzinci zamestnaní v Nemecku peniaze na vyše 268-tisíc detí žijúcich mimo krajiny. Ide o deti z krajín Európskej únie, najmä z východnej Európy. V porovnaní s koncom minulého roka suma vyplatených dávok narástla o 10,4 percenta.
Na druhej strane však Nemecku akútne chýbajú zamestnanci. Počet voľných pracovných miest v krajine v druhom štvrťroku vyskočil na rekordných 1,21 milióna. Medziročne tak chýba nemeckej ekonomike o 115-tisíc ľudí viac.
Slovenský rezort práce s krátením dávok cudzincom nesúhlasí. „Nesúhlasíme s takýmito riešeniami. Sú diskriminačné, vytvárajú dve kategórie občanov a navyše výrazne rozdeľujú Európu,“ povedal šéf komunikačného odboru Michal Stuška. Ako uviedol, chcú znižovať rozdiely v sociálnej oblasti naprieč úniou v súlade s politickým záväzkom premiérov členských krajín. Takzvaná indexácia rodinných prídavkov je podľa rezortu práce v hrubom rozpore s týmto cieľom. Princíp rovnakej odmeny za prácu rovnakej hodnoty musí byť spätý s princípom rovnakých dávok za rovnaké dane a odvody, ktoré odvádzajú aj zamestnanci zo Slovenska, vysvetľuje Stuška.
„Naša pozícia v otázke indexácie detských prídavkov je jasná. Dlhodobo odmietame snahy o jej zavedenie, keďže takéto riešenie považujeme za rozporné s právom EÚ,“ uviedol Stuška. Indexáciu detských prídavkov považuje Slovensko za opatrenie, ktoré je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania. Tá je podľa Stušku základným stavebným kameňom vnútorného trhu.
„Prvoradé z nášho pohľadu je rešpektovanie princípu rovnakého zaobchádzania s občanmi členských krajín EÚ, ako aj príslušnej európskej legislatívy. Ministerstvo zahraničných vecí je každopádne proti pokusom o indexáciu dávok,“ reagoval hovorca rezortu diplomacie Boris Gandel.
Nárok na prídavky na deti majú občania EÚ každého členského štátu, v ktorom pracujú alebo bývajú. V Nemecku sú dávky naozaj štedré. Pri prvých dvoch deťoch je to 194 eur, pri treťom dieťati 200 eur a pri každom ďalšom dieťati získa rodič až 225 eur. Pre obyvateľov niektorých krajín únie ide o atraktívne sumy a významné prilepšenie k platu. Na deti občanov iných krajín – ktorí v Nemecku žijú, ale deti nechávajú doma – vyplatí nemecký štát mesačne okolo 50 miliónov eur. Ročne teda ide o nemalú sumu vyše 600 miliónov eur.
Najviac poberajú Poliaci
Za indexáciu broja najmä starostovia nemeckých miest. Tvrdia totiž, že v mnohých prípadoch sa peniaze cudzincom vyplácajú na základe podvodov. Počet príjemcov týchto dávok narastá najmä medzi cudzincami z východnej Európy. Starostovia podľa ČTK dokonca vyhlasujú, že ide o cielenú migráciu „do sociálneho systému“ Nemecka. Aj noviny Die Welt v minulosti napísali, že Nemecko môžu ročne pripraviť o viac ako 100 miliónov eur zločinecké skupiny, ktoré do krajiny posielajú rodiny a umožňujú im inkasovať peniaze na neexistujúce deti alebo na deti, ktoré v Nemecku vôbec nežijú, uviedla ČTK.
Bývalý nemecký minister financií Wolfgang Schäuble už pred vyše rokom predložil návrh, podľa ktorého sa mala výška prídavkov na deti európskych občanov pracujúcich v Nemecku určovať podľa krajiny, v ktorej deti skutočne žijú.
Na deti odišlo vlani z pokladnice Nemecka do zahraničia až 343 miliónov eur. Táto štatistika zahŕňa síce aj nemeckých štátnych príslušníkov, ktorých je okolo 31-tisíc, ich počet sa však už roky nemení, zatiaľ čo počet poľských príjemcov od konca minulého roka vzrástol o 15-tisíc. Z Česka o 5¤000 a z Rumunska o 2¤000 detí.
Podľa agentúry ČTK spomedzi cudzincov poberajú najviac dávok na deti Poliaci, nasledujú Česi, Chorváti a Rumuni. V decembri dostalo prídavky 103 000 poľských detí, 17 000 chorvátskych detí, približne rovnaký počet detí z Rumunska, 16 000 českých detí a asi rovnaký počet detí Francúzov.
Cudzinci údajne podvádzajú
Zatiaľ čo snaha krátiť dávky cudzincom zo strany Nemecka trápi viac Čechov ako Slovákov, keďže tam ako do susednej krajiny odchádzajú za prácou častejšie, Slovákov znepokojujú najmä podobné návrhy avizované susedným Rakúskom.
Rakúsky spolkový kancelár Sebastian Kurz ohlasoval svoj úmysel siahnuť na dávky cudzincom už pred voľbami. Ešte začiatkom roka chcel zabrániť „parazitovaniu“ cudzincov na rakúskom sociálnom systéme indexáciou prídavkov, pričom kritériom pre ich výšku sa malo stať miesto pobytu dieťaťa. Slovensko aj ostatné členské krajiny únie sa vtedy ohradili. Okrem Slovákov by boli postihnutí napríklad aj Maďari. Nespokojnosť však prejavili tiež Portugalsko, Španielsko, Rumunsko, Belgicko, Lotyšsko a Litva.
Právnici upozorňovali, že podľa európskej legislatívy pracovníci zo zahraničia aj domáci majú poberať tie isté dávky a majú mať tie isté povinnosti podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu. Podľa návrhu pravicovo populistickej Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) by však dávka pre deti Slováka mala byť cez určitý index znížená, pretože na Slovensku sú lacnejšie tovary, služby aj náklady na bývanie.
Koncom júna prišiel Kurz s ďalším nápadom. Chcel, aby sa hlavným kritériom výšky dávok stalo to, do akej miery cudzinec ovláda nemecký jazyk. Ak by úspešne nezložil test z nemčiny, dostal by o 300 eur menej, pričom minimálna sociálna dávka na dieťa v Rakúsku je 863 eur.
Sociologička Sylvia Porubänová v tom videla istú logiku, keďže európska agenda sociálnej inklúzie podľa nej ako nevyhnutný predpoklad optimálnej integrácie už dlho zdôrazňuje znalosť jazyka prijímateľskej krajiny. Právnici však takýto postup spochybnili. Podľa nich spájať znalosť nemeckého jazyka s poskytovaním sociálnych dávok nepredstavuje objektívne kritérium, keďže jasne zvýhodňuje domáce obyvateľstvo.