Zostane svet bez tretiny ropy? Jej cena by prudko vyskočila

Cena čierneho zlata sa v posledných dňoch šplhá hore. Zatlačili na ňu americké sankcie voči Iránu, ktoré platia od utorka. Z trhu tak zmizne denne okolo jedného milióna barelov. V júli krajina pritom vyprodukovala okolo troch miliónov barelov za deň. Citeľné by to tak nateraz mohlo byť hlavne v prípade nečakaných výpadkov.

10.08.2018 06:00
benzín, pumpa, tankovanie, nafta Foto:
Rastúce ceny ropy pomaly vymazávajú aj pokles cien benzínov a nafty z posledných týždňov. Ilustračné foto.
debata (75)

Americko-iránske slovné prestrelky môžu zájsť až tak ďaleko, že vystrelia cenu ropy vyššie, ako si vieme predstaviť. Keby Teherán splnil hrozbu, že zatvorí Hormuzský prieliv, zasiahlo by to ekonomiku na celom svete. Cez jeho vody sa plaví tretina všetkých tankerov s čiernym zlatom. Blokáda prielivu by viedla ku globálnemu poklesu dodávok ropy až o 30 percent, takže jej hodnota na trhoch by okamžite prudko vyskočila.

Zahraniční analytici sa nazdávajú, že blokáda prielivu by cenu za barel ropy, ktorá je v súčasnosti 75 dolárov, vystrelila aj na 160 dolárov. Vývoj na trhoch by pritom závisel od toho, ako dlho by trasa pre tankery zostala zatvorená. "Keby to trvalo jeden alebo dva mesiace, obchodníci by prepadli panike a nakúpili by všetku budúcu ropu, čím by vyhnali jej cenu za barel na 250 dolárov,“ citovala agentúra IRNA investičného analytika Vladimira Rojanovského z Global FX.

Napätie medzi Washingtonom a Teheránom začalo eskalovať, keď šéf Bieleho domu odstúpil od medzinárodnej dohody o iránskom jadrovom programe. Donald Trump šije sankcie na Irán a najnovšie sa vyhráža všetkým štátom, ktoré od tejto krajiny nakupujú ropu aj kvapalný plyn. Prezident USA im dal lehotu do začiatku novembra, aby prestali odoberať tieto suroviny od Iránu, lebo v opačnom prípade Spojené štáty prestanú s nimi obchodovať.

Teherán v reakcii na Trumpa pohrozil, že by mohol zatvoriť prieliv. Blokáda by postihla viacero vývozcov, pretože sa tadiaľ plavia nielen iránske tankery. Prepravovať ropu by zrazu nemohli Kuvajt, Bahrajn, Irak a Spojené arabské emiráty. Saudská Arábia by tak bola odkázaná iba na Červené more.

„Objem prevážanej ropy cez prieliv sa každoročne zvyšuje, čo podčiarkuje jeho význam ako najdôležitejšej námornej trasy v obchodovaní s čiernym zlatom,“ upozornila stanica Deutsche Welle. V krajnom prípade nie je vylúčené, že keby Irán naozaj splnil hrozbu, proti jeho lodiam blokujúcim tankery by mohli zasiahnuť Američania. Iránske loďstvo by mali na dosah, pretože v Bahrajne sa nachádza ich silná námorná základňa. Táto flotila sa považuje za hlavný vojenský nástroj USA proti iránskemu rozťahovaniu v oblasti Perzského zálivu.

Trhy teraz čakajú na stretnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa s iránskym prezidentom Hasanom Rúháním. Biely dom už naznačil, že chce pre politické ciele znížiť produkciu Iránu na absolútnu nulu. Ak by neprišlo k dohode, tak druhá vlna amerických sankcií by už poriadne zatlačila na ekonomiku Iránu. Zameriava sa totiž na ropný a bankový sektor. Očakáva sa začiatkom novembra.

zväčšiť
Hormuzský prieliv, ropa, infografika

Ropu zdražuje aj colná vojna

Za rastom cien čiernej komodity je aj silnejúci dopyt. A tiež zásoby, ktoré podľa analytika J&T Banky Stanislava Pánisa nie sú nad dlhodobým priemerom. Akékoľvek ďalšie zvýšenie záujmu o ropu či stlačenie ponuky sa tak môže pretaviť do jej zdražovania. "V prípade, že budú sankcie USA voči Iránu prísne vymáhané, tlačili by ceny ropy skôr nahor a mali by retestovať 80-dolárovú hranicu,“ hovorí Pánis.

V hre je však viacero neistých faktorov na čele s americkou politikou. "Kartami môžu miešať tiež špekulácie o uvoľnení strategických amerických ropných zásob pred americkými voľbami do Kongresu na jeseň,“ hovorí Pánis. Republikáni sa podľa neho takto môžu snažiť o zisk politických bodov cez zníženie cien palív pre bežných Američanov.

Riziká však pretrvávajú aj v Líbyi, Nigérii a vo Venezuele, upozorňuje Pánis. Za reálny považuje v najbližšom období pohyb cien v rozmedzí 70 až 80 dolárov za barel. Deficit na trhu s čiernym zlatom môže výraznejšie vyskočiť koncom roka, dodáva analytik. To by zatlačilo aj na ceny.

Na ropu má však vplyv aj pokračovanie eskalácie obchodnej vojny medzi USA a Čínou. Koncom minulého týždňa trhy nepotešili ďalšie vyhrážky Trumpa 200-miliardovými clami na čínske tovary. Ani čínska odpoveď v objeme 60 miliárd dolárov. Spojené štáty tento utorok oznámili, že od štvrtka 23. augusta zavádzajú 25-percentné sadzby na čínsky tovar v hodnote 16 miliárd dolárov. Na novom zozname sú produkty ťažkého priemyslu, ako sú parné turbíny či železné nosníky. Čína tak ako doteraz odpovedala odvetnými clami v rovnakej výške. Dá sa tak očakávať ďalšie vyostrenie konfliktu.

Začiatok leta patril poklesu

Ešte v júli pritom ropa mierila dole. Pohybovala sa vtedy aj okolo 68 dolárov za barel. K poklesu ceny ropy pomohlo aj vtedajšie vyhlásenie USA, že zvážia žiadosti o výnimku z ropných sankcií voči Iránu.

Na zlacňovanie však tlačili aj americkí bridlicoví ťažiari či snahy ropného kartelu OPEC o uvoľnenie ťažby. Hore išla hlavne produkcia v Rusku a Saudskej Arábii. "V karteli OPEC už vidíme snahy uvoľňovať predtým silne utiahnuté ropné kohútiky,“ hovorí analytik spoločnosti NextFinance Jiří Cihlář. Krajiny OPEC zvýšili v júli svoju ťažbu o 70-tisíc barelov denne. Ich produkcia je tak teraz najvyššia v tomto roku. Zverejnené čísla o zvyšujúcej sa produkcii OPEC by však mali mať len obmedzený vplyv na ceny čierneho zlata.

Samotný kartel zverejnil správu, že v prípade nečlenských štátov očakáva koncom tohto roku a v budúcom roku prudký rast ťažby. Pod 70-dolárovú hranicu sa však ropa ani v takomto prípade nedostane, dodáva analytik spoločnosti Finlord Boris Tomčiak. Ak však vypadne z ponuky Irán, je otázne, nakoľko dokážu krajiny kartelu výpadok vykryť.

Bližšie k 70-dolárovej hranici by čiernu komoditu mohlo podľa analytičky Poštovej Banky Jany Glasovej stlačiť uvoľnenie napätia ohľadom iránskych sankcií. Ďalšie zvyšovanie produkcie Opecu totiž neočakáva.

Drahé tankovanie

Návrat k zdražovaniu pomaly vymazáva aj pokles cien benzínov a nafty z posledných týždňov. Pre neistú situáciu je zatiaľ vo hviezdach, kedy príde a či vôbec príde ďalšie zlacnenie. "Ceny pohonných hmôt budú závisieť prevažne od cien ropy, pri ktorej je za súčasných podmienok odhad smerovania len veľmi náročný, keďže množstvo pôsobiacich faktorov má politické a špekulatívne pozadie,“ hovorí analytik J&T Banky Tomáš Rajtár.

Minulý týždeň ešte dobiehalo nedávne zlacnenie ropy. O desatiny percent tak išli podľa údajov Štatistického úradu dole ceny najpredávanejšieho 95-oktánového benzínu. Priemerne vyšiel na 1,375 eura za liter. Po prvej vlne zdražovania v máji vodiči zaplatili priemerne vyše 1,4 eura za liter. Podobne lacnela aj nafta, tá sa dostala na 1,235 eura za liter. Na jar pritom vyšla aj nad 1,3 eura za liter.

Keďže ropa na trhoch dražie, dá sa čakať podobný vývoj aj na našich pumpách. "Na cenový vývoj ropy reagujú benzínky s určitým časovým oneskorením,“ vysvetľuje Glasová. Platí pritom, že práve rastúce ceny ropy premietajú dopravcovia do cien pre zákazníkov rýchlejšie, ako keď ceny klesajú. Zmenu cien benzínu a nafty na pumpách tak možno podľa Glasovej očakávať do jedného až dvoch týždňov. "Na našich pumpách sa ceny benzínov a nafty odvíjajú od jednotýždňových až dvojtýždňových priemerných cien palív na Rotterdamskej burze,“ hovorí.

© Autorské práva vyhradené

75 debata chyba
Viac na túto tému: #benzín #ceny pohonných hmôt #Donald Trump #tankovanie #ceny ropy #Hormuzský prieplav