Firmy chcú na minimálnu mzdu vzorec

Zamestnávatelia opakovane požadujú, aby sa minimálna mzda v nasledujúcich rokoch zvyšovala bez politických zásahov. Mal by sa podľa nich vytvoriť podobný "automat", akým sa momentálne dvíha aj vek odchodu do dôchodku.

08.08.2018 06:00
brigáda, mzda, zamestnanec, chlapec, Foto:
Podľa Európskej sociálnej charty by mzdové minimum malo tvoriť 60 percent priemernej mzdy.
debata (3)

„Požadujeme dohodu na mechanizme, ktorý by bol predvídateľný a neznamenal by každoročné doťahovanie sa v tripartite. Mal by zahŕňať výkonnostné parametre slovenskej ekonomiky, napríklad rast priemernej mzdy či infláciu. Vláda zatiaľ na našu požiadavku nereagovala, preto sa do konca roka pokúsime taký mechanizmus pripraviť sami a kabinetu ho ponúkneme,“ povedal Pravde generálny sekretár a štatutár Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Oto Nevický.

Zástupca asociácie pripomenul, že vzorec na automatické zvyšovanie – ale aj znižovanie minimálnej mzdy v prípade hospodárskeho poklesu – tu už raz bol. Do Zákonníka práce ho zakotvila ostatná Dzurindova vláda. Po nástupe prvej Ficovej vlády, za ministerky práce Viery Tomanovej, z novely pracovného kódexu vypadol. V praxi sa nikdy nevyužil.

Čo všetko mzdové minimum ovplyvňuje

So zmenou výšky minimálnej mzdy sa automaticky mení aj päť ďalších úrovní takzvaných minimálnych mzdových nárokov pre rôzne kvalifikovanú prácu, počítajú sa z nej aj minimálne zárobky za nočnú a sťaženú prácu či pracovnú pohotovosť, má dosah pri priznávaní daňového bonusu, zamestnaneckej prémie, na výpočet preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, na posudzovanie hmotnej núdze či nároku na aktivačný príspevok, na priznanie pôžičky pre študenta, na nárok na bezplatnú právnu pomoc a pod.

Požiadavka zamestnávateľov na stanovenie vzorca je reakciou na fakt, že o novej výške minimálnej mzdy na rok 2019 zrejme opäť, ako každý rok, rozhodne ministerstvo práce. Dôvodom je, že zvyšní dvaja sociálni partneri sa na sume dosiaľ nikdy nedokázali zhodnúť. Tripartita bude síce v pondelok 20. augusta na túto tému ešte rokovať, no zdá sa, že najnižší garantovaný zárobok napokon aj tak stúpne z terajších 480 na 520 eur, čiže zhruba o osem percent. Presne tak, ako v pondelok navrhol minister Ján Richter (Smer).

„Nárast sumy minimálnej mzdy na rok 2019 je znovu výrazný, ale aj primeraný, najmä vzhľadom na pozitívny vývoj makroekonomických ukazovateľov, ktorý sa očakáva aj v nasledujúcom období,“ uviedol hovorca sociálneho rezortu Michal Stuška. Zvyšovanie minima podľa ministerstva prispieva k ekonomickému rastu krajiny, k motivácii ľudí pracovať, ale aj nakupovať tovary a využívať služby, čo tiež prospeje zamestnanosti.

Odborárom sa ministerský návrh máli, privítali by nárast až na 635 eur, teda o 32 percent. Argumentujú najmä očakávaným ďalším zvyšovaním cien, predovšetkým potravín. „Náš návrh je vo výške 60 percent predpokladanej priemernej mzdy v národnom hospodárstve, čo je v súlade s odporúčaním Európskeho výboru sociálnych práv,“ zdôraznila hovorkyňa Konfederácie odborových zväzov Martina Némethová.

„Bez minimálnej mzdy to jednoducho nejde, keď ju vo Veľkej Británii dočasne zrušili, prudko pribudlo chudobných. A keďže nám rastie inflácia, treba ju zvyšovať razantnejšie. My skúsime na rokovaní tripartity presadiť 635 eur, osobne však budem spokojný aj so zvýšením o desať percent, čiže na 528 eur,“ uviedol šéf Odborového zväzu KOVO Emil Machyna.

Plusy a mínusy minimálnej mzdy

+ Jej rast motivuje nezamestnaných hľadať si prácu, majú ju vo vyše 100 krajinách sveta a v 21 štátoch EÚ, jej výška poukazuje na ekonomickú vyspelosť krajiny a kúpyschopnosť obyvateľov, chráni občanov pred chudobou, štát získa viac na daniach a poisťovne na odvodoch.

- Jej rast stiera rozdiely medzi kvalifikovanou a nekvalifikovanou prácou, sťažuje zamestnávanie nekvalifikovaných, ani za minimálnu mzdu nemožno zaručiť slušný život rodine s dvoma deťmi, v Bratislave má úplne inú hodnotu ako v Rimavskej Sobote či v Stropkove, zvyšuje zamestnávateľom mzdové náklady, čím komplikuje podnikanie.

Zamestnávatelia 32-percentnú požiadavku odborárov označili za „sci-fi“. K zvyšovaniu minimálnej mzdy žiadajú pristupovať oveľa opatrnejšie. Podľa Nevického predstaviteľov firiem mrzí, že sa minimálna mzda stala politickým nástrojom. „Našťastie návrh ministerstva je aspoň realistickejší ako ten odborársky. K 520 eurám preto asi budeme zmierliví, predsa len, ekonomika kulminuje a aj inflácia bude vyššia,“ pripustil zástupca asociácie.

Nevický ďalej pripomenul, že suma garantovanej najnižšej mzdy ovplyvňuje ustanovenia 42 iných zákonov. Aj to, že napríklad po zvýšení daňového a odvodového zaťaženia zamestnávateľov z nej dostane v konečnom dôsledku viac štát ako samotný zamestnanec. V neposlednom rade výška základnej minimálnej mzdy ovplyvní aj zvýšenie ďalších piatich pásiem mzdových miním stanovených podľa náročnosti vykonávanej práce. Čiže napríklad v druhom pásme by sa najnižší zárobok zdvihol na 624 a v najvyššom, šiestom, na 1 040 eur.

Prelomenie 500-eurovej hranice minimálnej mzdy už v apríli avizoval premiér Peter Pellegrini. Ak sa tripartita nedohodne inak, vláda bude v septembri schvaľovať sumu 520 eur. V súčasnosti na Slovensku zarába minimálnu mzdu či sumu k nej blízku okolo 200-tisíc ľudí. Za posledné roky, v ktorých vládla prevažne sociálna demokracia, sa zvyšovala pravidelne a pomerne razantne. Napríklad kým v roku 2015 bola na úrovni 380 eur, vlani to už bolo 435 a tento rok 480 eur mesačne. Kým reálne mzdy rastú na Slovensku už viac rokov po sebe o tri či štyri percentá, minimálna mzda rastie asi o šesť až desať percent ročne.

Podľa Európskej sociálnej charty by mzdové minimum malo tvoriť 60 percent priemernej mzdy. Slovensko sa síce k tejto méte mierne približuje, ale zatiaľ vlani dosiahlo len 46-percentný pomer. Pravdou však je, že požiadavku charty nenapĺňa žiadna krajina EÚ vrátane tých najvyspelejších, hoci sa k tomu zaviazali.

Vývoj minimálnej a priemernej mzdy na Slovensku
Rok minimálna (€) priemerná (€) podiel minimálna/priemerná
1993 81,33 178,55 0,46
1995 81,33 238,83 0,34
2000 146,05 379,41 0,39
2003 201,82 476,83 0,42
2005 229,04 573,39 0,40
2007 268,87 668,72 0,40
2010 307,70 769,00 0,40
2011 317,00 786,00 0,40
2012 327,20 805,00 0,41
2013 337,70 824,00 0,41
2014 352,00 838,00 0,42
2015 380,00 883,00 0,43
2016 405,00 912,00 0,44
2017 435,00 954,00 0,46
2018 480,00 ? ?
2019 520,00* ? ?
*Predpokladané zvýšenie v roku 2019
Zdroj: Štatistický úrad SR

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #minimálna mzda #priemerná mzda